Copelandov test | Posúdenie ruptúry/trhliny Achillovej šľachy

66 % ruptúr Achillovej šľachy sú asymptomatické ruptúry. To znamená, že títo pacienti nikdy nemali citlivosť, stuhnutosť, bolesť alebo dysfunkciu achilovky. V šľache však musí byť prítomná nejaká patológia, pretože 98 % roztrhnutých šliach má degeneratívnu patológiu, zatiaľ čo 2 % majú inú patológiu. Ak chcete vedieť viac o šľachách, pozrite si odkaz v popise nášho blogu o 7 pravdách o šľachách, ktoré by ste mali vedieť.

Reiman a kol. (2014) vykonali systematický prehľad s metaanalýzou štúdií skúmajúcich diagnostickú presnosť rôznych klinických hodnotení na diagnostiku ruptúry Achillovej šľachy bez potreby magnetickej rezonancie. Okrem iných testov, ako je napríklad test stlačenia lýtka, o ktorom sme tu na Physiotutors už hovorili, je v literatúre opísaný aj Copelandov test. Podľa článku Reimana a kol. (2014) má tento test citlivosť 78 %, a to je jediná štatistická hodnota, ktorú bolo možné získať zo zdrojového článku Maffulli et al. Štúdia mala aj vysoké riziko skreslenia, preto by sa klinická hodnota testov mala považovať za pomerne slabú.

Test si vyžaduje použitie sfygmomanometra alebo manžety na meranie krvného tlaku. Pacient je v polohe ležmo na chrbte s postihnutou nohou položenou cez okraj ošetrovacieho stola.

Manžeta sfygmomanometra sa umiestni okolo stredu lýtka a nafúkne sa na 100 mmHg, pričom členok je v pasívnej plantárnej flexii. Potom sa členok pacienta dorziflektuje. V prípade, že je šľacha neporušená, mal by sa tlak zvýšiť o 35 až 60 mmHg. Ak je šľacha pretrhnutá, tlak sa zvýši len málo alebo vôbec.

Ďalšie bežné testy na ruptúru Achillovej šľachy:

• Thompsonov test
• Test palpačnej medzery
• Matlesov test

Maffulli N. Klinická diagnostika podkožného natrhnutia Achillovej šľachy. Americký časopis športovej medicíny. 1998 Mar;26(2):266-70.

Reiman M, Burgi C, Strube E, Prue K, Ray K, Elliott A, Goode A. The utility of clinical measures for the diagnosis of achilles tendon injuries: a systematic review with meta-analysis. Journal of athletic training. 2014;49(6):820-9.