Stenversova testovacia batéria I až V

Pohyb v ramene si vyžaduje koordinovaný pohyb niekoľkých kĺbov, konkrétne sternoklavikulárneho kĺbu, akromioklavikulárneho kĺbu, glenohumerálneho kĺbu, skapulothorakálneho kĺbu, ako aj cervikothorakálneho spojenia.

Stenvers v roku 1977 predstavil sériu testov na hodnotenie ramenného pletenca a Baertschi et al. (2013) hodnotili testy z hľadiska ich vzájomnej spoľahlivosti a zistili hodnoty kappa 0,63-0,84, hoci ich klinická hodnota zostáva otázna.

Stenvers 1: Naklonenie lopatky dozadu

Stenversov test 1 hodnotí naklonenie lopatky dozadu. Na vykonanie testu je pacient vo vzpriamenej polohe v sede a vy sa postavíte k vyšetrovanej ruke. Potom uveďte pacientovu ruku do maximálnej flexie a posúďte, či je axilárna vlasová línia v jednej línii s dolným uhlom lopatky. 

Pri pozitívnom teste je zadný sklon lopatky obmedzený, ak spodný uhol zostáva za axilárnou vlasovou čiarou.

Stenvers 2: Klavikulárna rotácia

Stenversov test 2 hodnotí rotáciu kľúčnej kosti. Pacient bude vo vzpriamenej polohe v sede a vy budete stáť posterolaterálne na strane, ktorá sa má vyšetriť.
Položte prostredník alebo ukazovák na vrchol a za driek kľúčnej kosti. Potom sa pacientovo rameno uvedie do úplnej flexie, pričom sa palpuje pohyb kľúčnej kosti.

Pri pozitívnom výsledku sa kľúčna kosť odchyľuje od normálneho pohybu počas flexie, ktorým je elevácia a rotácia dopredu približne do 45° flexie, a od 45° sa pohybuje smerom nadol a vykonáva zadnú rotáciu.

Stenvers 3: Lopatková depresia

Stenversov test 3 hodnotí lopatkovú depresiu. Na vykonanie testu je pacient vo vzpriamenej polohe v stoji alebo v sede. Potom nahmatáte dolný uhol lopatky. Pacient pokračuje v maximálnej flexii ramena. Posudzujete, či spodný uhol klesá smerom nadol 1-2 centimetre pri približne 170° flexii ramena.

21 NAJUŽITOČNEJŠÍCH ORTOPEDICKÝCH TESTOV V KLINICKEJ PRAXI

• • Názov*
• • E-mail*

Δ

Stenversov test 4: Hrudná pohyblivosť (C7-T4)

Stenversov test 4 hodnotí cervikothorakálne spojenie. Pacient je vo vzpriamenej polohe v sede a vy stojíte posterolaterálne na strane, ktorá sa má vyšetriť. Potom nahmatajte spinous C7 a priložte palec kontralaterálne k testovanému ramenu k spinóznemu výbežku.
Pacient potom aktívne maximálne flexuje rameno.

Posudzujete, či je flexia ramena spojená s kontralaterálnou rotáciou stavcov v cervikothorakálnom spojení. 

Stenversov test 5: zadné puzdro glenohumerálneho kĺbu, AC a SC kĺb 

Stenversov test 5 hodnotí zadné puzdro glenohumerálneho kĺbu, AC kĺbu a SC kĺbu. Pacient je vo vzpriamenej polohe v sede a vy stojíte za ním. Pacient potom abdukuje rameno do 90 stupňov a flexiu vykoná aj v dolnej časti ramena do 90 stupňov. Zatiaľ čo jednou rukou podopierate pacientov lakeť, druhou rukou fixujte pacientovu lopatku uchopením za bočný okraj lopatky. Pacient si môže druhú ruku položiť v päsť na hrudnú kosť.

Potom presuňte pacientovu ruku do maximálnej horizontálnej addukcie, pričom lopatka zostáva fixovaná. Táto teplota by sa mala pohybovať okolo 100°.

Keď dosiahnete maximálnu horizontálnu addukciu, uvoľnite fixáciu a tu by ste mali byť schopní posunúť sa o ďalších 20° do horizontálnej addukcie.

Baertschi, E., Swanenburg, J., Brunner, F., & Kool, J. (2013). Interrater spoľahlivosť klinických testov na hodnotenie pohyblivosti lopatiek a hrudníka. BMC musculoskeletal disorders, 14(1), 1-8.