Súčasné testy vyšetrenia bedrového kĺbu na zistenie femoroacetabulárneho impingementu (FAI) alebo nestability bedrového kĺbu sú pasívne testy vykonávané vyšetrujúcim a nemusia reprodukovať symptómy súvisiace s aktivitou. Preto Ranawat et al. (2017) navrhol test progresie uhla chôdze chodidla. V ich diagnostickej štúdii bol test hodnotený spolu s testom FADIR na FAI a testom FABER na nestabilitu bedrového kĺbu a priniesol senzitivitu 61 % a špecificitu 56 % pri hodnotení FAI, ako aj senzitivitu 67 % a špecificitu 70 % pri nestabilite bedrového kĺbu, čo znamená pomerne slabý pomer pravdepodobnosti, a preto až do ďalšej validácie pripisujeme tomuto testu slabú klinickú hodnotu.

Na vykonanie testu je pacient požiadaný, aby chodil tak, ako zvyčajne, s neutrálnym uhlom chodidla. Potom je pacient poučený, aby vykonával chôdzu s vnútorným uhlom progresie chodidla, takže noha je vnútorne rotovaná. To je približne 15° od ich neutrálnej chôdze.

Nasleduje následná chôdza s vonkajším uhlom progresie chodidla.

Test je pozitívny, ak sa bolesť vyvolá pri zvýšenom uhle progresie chodidla alebo ak sa základná bolesť zhorší.

Cieľom tohto dynamického hodnotenia je reprodukovať alebo zhoršiť symptómy pomocou manipulácie s chôdzou. Pri použití FPAW sa progresia chodidla modifikuje vnútornou alebo vonkajšou rotáciou, čo sa premieta do smerovania síl cez bedrový kĺb, ktoré modifikujú alebo zhoršujú symptómy. Abutácia spojenia hlavy a krku s vnútornou rotáciou by pravdepodobne súvisela so symptomatickou chôdzou u pacientov s FAI, čo sa zhodovalo s ich zistením pozitívneho vnútorného FPAW v študijnej skupine, u ktorej sa potvrdila morfológia FAI. Naopak, pacienti so symptomatickou nestabilitou bedrového kĺbu vykazovali pozitívny test s vonkajším FPAW, ktorý môže reprodukovať nestabilitu alebo príznaky nedokrytia.

21 NAJUŽITOČNEJŠÍCH ORTOPEDICKÝCH TESTOV V KLINICKEJ PRAXI

• • Názov*
• • E-mail*

Δ