Ellen Vandyck
Vedúci výskumu
Keďže sa viac pozornosti venuje posilneniu schopnosti pacientov samostatne zvládať určité muskuloskeletálne ochorenia, frekvencia konzultácií s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sa často znižuje. Počas týchto konzultácií sú pacienti poučení o povahe svojich ťažkostí a o tom, ako účinne sledovať svoj stav. V mnohých prípadoch nie je možné určiť konkrétnu diagnózu, napríklad vo viac ako 90 % prípadov bolesti chrbta chýba jasná patoanatomická príčina. Presný pôvod sťažnosti preto môže byť neznámy, čo vedie k diagnostickej neistote, ktorú je potrebné zohľadniť. Bezpečnostná sieť, definovaná ako proces informovania pacientov o monitorovaní ich stavu a o tom, čo majú robiť, ak príznaky pretrvávajú alebo sa zhoršujú, je základnou zložkou fyzioterapeutickej praxe v oblasti muskuloskeletálneho systému na zvládnutie diagnostickej neistoty. Ďalej znižuje riziko poškodenia súvisiace s oneskoreným vyhľadaním starostlivosti pri zhoršujúcich sa/pretrvávajúcich príznakoch. V oblasti syndrómu kaudy je už k dispozícii množstvo výskumov, ale špecifická bezpečnostná komunikácia vo fyzioterapii pri bolestiach chrbta, ktoré patria medzi najčastejšie muskuloskeletálne ťažkosti v našej oblasti, chýba. Preto táto štúdia skúmala komunikáciu o bezpečnosti vo fyzioterapii a poučila nás, čo môžeme urobiť pre jej zlepšenie.
V tejto štúdii sa vykonala sekundárna analýza zvukových záznamov a prepisov zo 79 konzultácií, na ktorých sa zúčastnilo 41 pacientov a 12 fyzioterapeutov. Konzultácie, ktoré zahŕňali prvé aj následné stretnutia, sa uskutočnili na ambulanciách muskuloskeletálnych oddelení v južnom Anglicku. Na kódovanie a kvantifikáciu správania v rámci bezpečnostnej siete počas týchto sedení bol použitý nástroj SaNCoT (Safety-Netting Coding Tool), ktorý bol predtým overený v podmienkach všeobecnej praxe.
Analýza krok za krokom pomocou SaNCoT
Rovnaké zastúpenie mali pacienti s bolesťou v krížoch bez pridružených príznakov v nohách a s bolesťou v krížoch bez pridružených príznakov v nohách.
Diagnostická neistota bola oznámená vo väčšine stretnutí. Väčšina diagnostických nejasností bola vyjadrená počas konzultácií s novými pacientmi (80,5 %). Približne polovica (52,6 %) následných konzultácií zahŕňala vyjadrenie diagnostickej neistoty.
Pacientom neboli poskytnuté žiadne špecifické informácie o časovom priebehu. Boli oznámené niektoré informácie týkajúce sa prognózy, ale neboli uvedené žiadne konkrétne časové rámce.
Osem pacientov dostalo bezpečnostné informácie o tom, ako sledovať svoje príznaky a symptómy a aké opatrenia treba prijať v prípade zhoršenia. Tieto informácie boli poskytnuté 19-krát počas 12 konzultácií. Tieto informácie o bezpečnostných sieťach boli väčšinou poskytnuté pri následných konzultáciách.
Väčšinu komunikácie v rámci bezpečnostnej siete tvorili rady o tom, aké príznaky a symptómy treba pozorne sledovať. Napríklad v prípade bolesti chrbta s príznakmi súvisiacimi s nohami sa u pacienta s bolesťami chrbta odporúčalo sledovať silu chodidla a palca na nohe. Bohužiaľ, tieto informácie boli oznámené pomerne nekonkrétnym spôsobom.
Komunikácia v rámci bezpečnostnej siete bola väčšinou zameraná na vysvetlenie, prečo a ako vyhľadať ďalšiu pomoc, ale chýbali informácie o tom, aké kroky treba podniknúť v prípade zhoršenia stavu.
Autori dospeli k záveru, že pri fyzioterapeutických konzultáciách bolo niekoľko nevyužitých príležitostí na komunikáciu o bezpečnosti.
Čo by sme si mali zapamätať o komunikácii v rámci bezpečnostnej siete vo fyzioterapii? Komunikácia o povahe niečej bolesti môže určite zahŕňať diagnostickú neistotu. Najmä preto, že vysoký podiel bolestí chrbta vzniká bez špecifickej patoanatomickej príčiny. Mnohí fyzioterapeuti sa obávajú, že nevedieť, odkiaľ ťažkosti pochádzajú, je v očiach pacienta vnímané ako nedostatok vedomostí. Myslím si, že namiesto strachu je oveľa cennejšie a upokojujúcejšie vyjadriť, že mnohé problémy s bolesťami chrbta sú spôsobené bez konkrétneho "poškodenia", a teda sú banálne a vôbec nie nebezpečné, a doplniť túto informáciu svojím zdôvodnením, prečo si myslíte, že by sa táto osoba nemala báť, že má vážny stav. Ďalším krokom by bolo poskytnúť podrobné informácie o bezpečnostných sieťach. Najmä ak má niekto príznaky, ktoré by mohli zodpovedať konkrétnej diagnóze bolesti chrbta, mal by vedieť, čo, prečo, kedy a ako, a to by sa mu malo oznámiť priamym a konkrétnym spôsobom. Ak chcete, aby niekto lepšie porozumel svojmu stavu a tomu, ako by si táto osoba mala dávať pozor na zhoršujúce sa príznaky, mali by ste uviesť
Okrem toho sa ukázalo, že používanie prognostických informácií je veľmi dôležité, ale často chýba. Čiastočne to možno vysvetliť veľkým množstvom informácií, ktoré sú k dispozícii o prognóze bolesti chrbta, ale aj vysokou heterogenitou použitých výsledkov. Tu vám môžeme poskytnúť aj konkrétne rady týkajúce sa rôznych výsledkov.
Komunikácia o bezpečnosti vo fyzioterapeutickej praxi je súčasťou odporúčaného postupu pri starostlivosti o bolesť chrbta. (Finucane et al., 2020)
Mali by sme brať do úvahy, že údaje z tejto štúdie boli zozbierané pred viac ako 10 rokmi a odvtedy sa v oblasti fyzioterapie veľa zmenilo. Údaje nie je možné zovšeobecniť na súčasnú starostlivosť a boli získané v Spojenom kráľovstve, čo môže obmedziť ich zovšeobecnenie aj na iné systémy zdravotnej starostlivosti. Súčasná štúdia však osvetľuje aspekty, ktoré si v našej komunikácii nemusíme vždy uvedomovať. Mali by sme dbať na to, aby sme nepremeškali príležitosti na začlenenie informácií o bezpečnostnej sieti do všetkých fyzioterapeutických konzultácií.
Keď sa v tejto štúdii porovnávalo množstvo bezpečnostnej komunikácie vo fyzioterapii a u všeobecných lekárov, zistilo sa, že všeobecní lekári používajú oveľa viac bezpečnostných sietí. Treba však poznamenať, že následnú fyzioterapeutickú konzultáciu možno považovať aj za istú formu záchrannej siete. Keďže sa však komunikácia o bezpečnostných sieťach považuje za prístup zameraný na pacienta, ktorý umožňuje zvládnuť neistotu, je dôležité, aby ste na ňu pri konzultáciách nezabúdali.
Táto štúdia vytvára povedomie o nedostatočnej komunikácii v oblasti bezpečnosti vo fyzioterapii. Hoci údaje boli zozbierané pred dlhým časom a súčasná komunikácia sa potenciálne vyvinula, je poučné dozvedieť sa, ako odborníci v tejto oblasti komunikujú o diagnostickej neistote. Diskusia o realistických prognostických časových rámcoch môže pacientom pomôcť lepšie pochopiť ich stav a zistiť, kedy by mali konať, ak príznaky pretrvávajú alebo sa zhoršujú. Zdieľanie konkrétnych pokynov o tom, ktoré príznaky treba sledovať (napríklad parestézie, strata sily alebo zmeny bolesti), a stanovenie jasných bodov návratu by mohlo zabrániť oneskoreniu pri riešení komplikácií.
5 absolútne kľúčových lekcií čo sa nenaučíte na univerzite, aby ste zlepšili starostlivosť o pacientov s bolesťou chrbta okamžite bez zaplatenia jediného centu