Úvod

Hoci je účinnosť odporového tréningu pri osteoartróze známa v prípade kĺbov, ako je koleno a bedro, oveľa menej pozornosti sa venuje menším kĺbom, ako je ruka. Osteoartróza rúk je bežná u starších ľudí a môže spôsobovať príznaky bolesti, stuhnutosti a nedostatku sily, ktoré môžu komplikovať každodenné činnosti. Štúdie skúmajúce osteoartrózu väčších kĺbov, ako je napríklad koleno, poukazujú najmä na tréning odporu ako prvú líniu liečby. Nedávna metaanalýza Goha a kol. (2019) ukázali, že vysokointenzívny tréning odporu mal veľkú veľkosť účinku na zníženie bolesti v porovnaní s cvičeniami s nízkou intenzitou. Bohužiaľ, strach zo vzplanutia môže zabrániť tomu, aby sa vysoko intenzívny tréning odporu používal ako liečba prvej voľby. Tréning s obmedzením prietoku krvi môže slúžiť ako alternatíva k vysoko intenzívnemu tréningu odporu, pretože cvičenia majú nízku záťaž, ale dokážu výrazne zvýšiť silu a počas tréningu môžu vyvolať menej bolesti. Dôkazy o tréningu s odporom pri osteoartróze ruky sú nedostatočné a na vyplnenie tejto medzery sa uskutočnila táto štúdia uskutočniteľnosti, aby sa otvorila cesta pre ďalší výskum.

Metódy

Uskutočnila sa trojramenná randomizovaná zaslepená kontrolovaná štúdia uskutočniteľnosti, v ktorej sa porovnávalo poradenstvo a 6 týždňov tréningu s vysokou intenzitou odporu s poradenstvom a 6 týždňami tréningu s obmedzením prietoku krvi s kontrolnou skupinou, ktorá dostávala len poradenstvo u ľudí s osteoartrózou rúk.

Cvičenia, ktoré sa vykonávali v oboch tréningových skupinách, boli izometrické úchopové a štipľavé cvičenia a izotonické pohyby extenzie a abdukcie palca. Skupina s vysoko intenzívnym odporovým tréningom trénovala počas prvých dvoch týždňov na 60 % maximálnej dobrovoľnej kontrakcie a počas tretieho až šiesteho týždňa na 70 %.

V skupine s obmedzením prietoku krvi sa vykonávali rovnaké cvičenia, ale s nižšou intenzitou 30 % maximálnej dobrovoľnej kontrakcie v prvých dvoch týždňoch a 40 % v 3. až 6. týždni. Počas tréningu mali účastníci na sebe manžetu na meranie krvného tlaku (šírka: 13,5 cm, dĺžka 53 cm) na ich cvičiacej ruke. Tlak dodávaný do ramena bol pri každom sedení individuálny a bol nastavený na 50 % arteriálnej oklúzie účastníkov.

Pokiaľ ide o priebeh cvičenia, obe skupiny s obmedzením prietoku krvi a vysoko intenzívnym tréningom odporu vykonali dve série každého cvičenia počas prvého týždňa, tri série počas druhého až štvrtého týždňa a štyri série počas piateho a šiesteho týždňa. Účastníci v skupine s obmedzením prietoku krvi vykonali 30 opakovaní v prvej sérii a 15 opakovaní v nasledujúcich sériách. Skupina s vysokou intenzitou vykonala v každej sérii 10 opakovaní.

Účastníkom v každej skupine a v kontrolnej skupine boli poskytnuté rady prostredníctvom brožúry, v ktorej sa hovorilo o definícii a príčine osteoartrózy, varovných príznakoch, diagnóze a možnostiach liečby.

Výsledky

Do štúdie bolo zaradených 59 účastníkov, ktorí boli randomizovaní do 3 skupín. Z výsledkov vyplýva, že hoci sú predbežné, dodržiavanie liečebných postupov bolo dobré, pričom v skupine s vysokou intenzitou bolo 78 % a v skupine s obmedzením prietoku krvi 89 %. V bolesti vyvolanej cvičením nebol rozdiel a úroveň bolesti bola nízka (medián NRS 0/10 v oboch skupinách). Vzplanutia po liečbe boli nízke a vyskytli sa v 1,6 % a 4 % tréningov v skupine s obmedzením prietoku krvi a v skupine s vysokou intenzitou. V skupine s vysoko intenzívnym tréningom odporu sa vyskytla len jedna nežiaduca udalosť, keď jeden účastník odstúpil zo štúdie po prvom tréningu z dôvodu nadmernej bolesti. V skupine s obmedzením prietoku krvi nebola zaznamenaná žiadna nežiaduca udalosť.

V cvičiacich skupinách sa zistilo, že viac účastníkov reagovalo na liečbu v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá dostávala len rady, hoci v prípade skupiny s vysokou intenzitou to nebolo štatisticky významné. Respondent bol definovaný ako:

"pacient, ktorý udáva zlepšenie oproti východiskovému stavu v bolesti alebo funkcii ≥ 50 % a absolútnu zmenu ≥ 2 z 10 bodov (≥ 20 zo 100 bodov pre FIHOA) alebo zlepšenie aspoň dvoch z nasledujúcich kritérií: zníženie bolesti ≥ 20 % a absolútna zmena ≥ 1 z 10 bodov, funkčné zlepšenie ≥ 20 % a absolútna zmena ≥ 10 zo 100 bodov, zlepšenie globálneho hodnotenia pacienta ≥ 20 % a absolútna zmena ≥ 1 z 10 bodov."

Na výpočet počtu respondentov bol zvolený FIHOA, pretože bol vytvorený špeciálne pre OA rúk.

Počet osôb potrebných na odpoveď na liečbu bol nízky; 2 v skupine s obmedzením prietoku krvi a 4 v skupine s vysokou intenzitou. Pomery šancí v nasledujúcej tabuľke ukazujú, že v porovnaní s kontrolnou skupinou mali ľudia väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať prospech z cvičení na podporu krvného prietoku, ako ľudia, ktorí majú prospech len z poradenstva. To isté platí aj pre vysoko intenzívny odporový tréning, hoci tu 95 % interval spoľahlivosti ukazuje, že tento pomer šancí nie je významný.

Bolesť sa tiež zlepšila s klinicky významným rozdielom v oboch tréningových skupinách, ale nie v skupine, ktorá využívala len rady. V skupine s obmedzením prietoku krvi sa bolesť zlepšila vo väčšej miere (-2,3 oproti -1,8). V súvislosti so silou úchopu sa nezistilo žiadne klinicky významné zlepšenie. Obe tréningové skupiny sa zlepšili približne o 10 %. Zlepšenie o 20 % sa v predchádzajúcich štúdiách považovalo za klinicky relevantné.

Vzhľadom na dotazníky sa iba v skupine s vysoko intenzívnym tréningom odporu pozorovala klinicky relevantná zmena v pacientovej špecifickej funkčnej škále (PSFS) s priemernou zmenou 2,8 bodu. V dotazníkoch DASH a FIHOA neboli zaznamenané žiadne významné rozdiely.

Otázky a myšlienky

"Na výpočet počtu respondentov bol zvolený FIHOA, pretože bol vytvorený špeciálne pre OA rúk." Zistenia však naznačujú, že sa nezistili žiadne štatisticky významné nálezy, a teda ani klinicky významné zmeny v teste FIHOA. Preto zostáva nejasné, ako bol vypočítaný počet respondentov.

Táto štúdia uskutočniteľnosti preukázala významné zlepšenie sily úchopu, ale nedosiahla hranicu 20 %, ako sa navrhovalo v predchádzajúcich štúdiách, aby sa považovala za klinicky relevantnú. Toto zvýšenie sily úchopu o 10 % však môže byť sľubné, ak vieme, že sa dosiahlo len za 6 týždňov u ľudí vo veku okolo 70 rokov. Demografické údaje ukázali, že bolesťami trpia v priemere 5 až 10 rokov. Táto štúdia samozrejme neposkytuje jednoznačné odpovede, keďže ide len o štúdiu uskutočniteľnosti. Dáva však dôležitý smer pre budúci výskum a niektoré zásady môžu byť užitočné pre klinickú prax. Môžete napríklad motivovať svojho pacienta informáciou, že aj v tejto malej štúdii a u staršej populácie možno už po 6 týždňoch tréningu odporu pri osteoartróze rúk očakávať 10 % nárast sily úchopu, ktorá je pre mnohých starších ľudí dôležitá v každodennom živote. Spolu s tým môžete uviesť, že aj keď bolesť existuje dlhšiu dobu, táto štúdia naznačila, že to nemá vplyv na výsledky. Šírenie týchto pozitívnych správ môže pomôcť motivovať pacienta, aby sa zapojil do tréningu odporu pri osteoartróze rúk.

Hovorte so mnou ako so šprtom

Táto štúdia uskutočniteľnosti bola nahlásená v súlade so smernicami CONSORT a bola vopred zaregistrovaná, ako sa patrí. Na analýzu výsledkov sa použil prístup "intention-to-treat". Hodnotitelia boli zaslepení ohľadom rozdelenia do skupín. Účastníci boli rozvrstvení podľa ich východiskovej sily úchopu, čo viedlo k rovnakej priemernej sile úchopu na začiatku v jednotlivých skupinách.

Pokiaľ ide o tréning odporu, predpisy na cvičenie sa riadili odporúčaniami Americkej akadémie športovej medicíny. Táto štúdia bola prvou, ktorá implementovala tréning s obmedzením prietoku krvi do tréningu odporu pri osteoartróze ruky u symptomatických ľudí, a ukázala sľubné výsledky, ktoré by sa mali ďalej skúmať.

Veľmi sľubným aspektom je, že zo štúdie odstúpili len 2 účastníci, jeden z osobných dôvodov a druhý pre nadmernú bolesť. Výsledky však ukázali, že bolesť vyvolaná cvičením takmer neexistovala a neviedla k vzplanutiam bolesti. Zdá sa teda, že tréning odporu pri osteoartróze ruky je uskutočniteľný a nemusí nevyhnutne viesť k zvýšeniu bolesti.

Posolstvá na cestu domov

Čo sa môžeme naučiť z týchto predbežných výsledkov? Táto štúdia nás učí, že sa nemusíme báť tréningu odporu pri osteoartróze rúk, pretože nevedie k vzplanutiu bolesti a môže pomôcť znížiť bolesť u starších osôb. Sila úchopu sa nezlepšila na klinicky významnú úroveň, ale tréning odporu počas dlhšieho obdobia ako 6 týždňov môže byť potenciálne potrebný a sľubný, keďže táto 6-týždňová štúdia zistila zlepšenie už o 10 %. Obmedzenie prietoku krvi a tréning odporu pri osteoartróze ruky, ktorý bol na tejto populácii skúmaný po prvýkrát, sa zdá byť sľubný a uskutočniteľný.

Odkaz

Magni, N., McNair, P. a Rice, D. (2022). Šesťtýždňový tréning s odporom (plus poradenstvo) v porovnaní so samotným poradenstvom pri osteoartróze rúk: Jednoslepá, randomizovaná, kontrolovaná štúdia uskutočniteľnosti. Muskuloskeletálna veda a prax, 57, 102491.