Úvod

Kardiologická rehabilitácia na zlepšenie funkčnej kapacity má zásadný význam pre priaznivé ovplyvnenie klinického vývoja akútneho koronárneho syndrómu, ktorý súvisí s náhlym znížením prietoku krvi do srdca. V roku 2019 bolo zaznamenaných 17,9 milióna prípadov akútneho koronárneho syndrómu, čo predstavuje jednu z hlavných príčin úmrtí na svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) presadzuje prijatie multifaktoriálnych intervencií. Odporúčaným prístupom je kombinácia aeróbneho tréningu na zlepšenie kardiovaskulárnych a kardiopulmonálnych výsledkov s tréningom odporu na zlepšenie silových výsledkov. V poslednom čase sa ukázalo, že neuromuskulárny tréning, ktorý zahŕňa športovo špecifický a základný tréning vrátane tréningu odporu, rovnováhy, sily jadra, dynamickej stability, agility a plyometrie, má priaznivé účinky na kardiopulmonálne výsledky u širokej populácie vrátane športovcov, mladých ľudí a dospelých ľudí s chronickými ochoreniami. Táto metóda tréningu však nebola hodnotená u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením s príznakmi akútneho koronárneho syndrómu. Táto štúdia preto skúmala neuromuskulárny tréning ako súčasť kardiologickej rehabilitácie pri akútnom koronárnom syndróme

Metódy

S cieľom preskúmať najlepší typ kardiologickej rehabilitácie pri akútnom koronárnom syndróme sa porovnával neuromuskulárny tréning a klasický silový tréning. V tejto štúdii sa uskutočnila randomizovaná, dvojito zaslepená, paralelná klinická štúdia na univerzitnej zdravotnej klinike v Španielsku.

Vhodní pacienti mali diagnostikovaný akútny koronárny syndróm, boli vo veku od 18 do 80 rokov a mali stredné alebo nízke kardiálne riziko na základe kardiopulmonálneho záťažového testu (CPET).

Do štúdie boli zaradení pacienti s diagnózou AKS, ktorí spĺňali kritériá zaradenia vo veku od 18 do 80 rokov, so stredným alebo nízkym kardiálnym rizikom na základe kardiopulmonálneho záťažového testu (CPET) a odporúčaní Americkej kardiologickej asociácie.

Účastníci boli náhodne zaradení do jednej z dvoch skupín: intervenčná skupina vykonávajúca neuromuskulárny tréning alebo kontrolná skupina, ktorej bol pridelený klasický silový tréning. Ľudia v oboch skupinách absolvovali 20 sedení (dvakrát týždenne) 60-minútového cvičebného režimu založeného na modeli FITT-VP (frekvencia, intenzita, čas, typ, objem, progresia) od Americkej akadémie športovej medicíny (ACSM). Zasadnutia mali nasledujúcu štruktúru:

• Rozcvička: 10 minút
• Vytrvalostný tréning: 20 minút na bežeckom páse alebo bicyklovom ergometri. Na základe rizikového profilu každého účastníka sa uskutočnil kontinuálny alebo intervalový tréning
• Odporový tréning: 20 minút
  • Skupina neuromuskulárneho tréningu: Cvičenia zamerané na zlepšenie stabilizácie trupu, pohybových vzorcov, oddelenia horných končatín od trupu a dynamickej kontroly pohybov v bedrách a kolenách.
  • Klasická skupina silového tréningu: Všeobecný silový tréning zameraný na hlavné svalové skupiny, postupujúci od cvičení s otvoreným reťazcom k cvičeniam s uzavretým reťazcom.
• Ochladenie a strečing: 10 minút Srdcová frekvencia a saturácia kyslíkom sa u pacientov monitorovali nepretržite počas celého tréningu. Meranie krvného tlaku sa uskutočnilo na začiatku tréningu, po vytrvalostnom tréningu a po tréningu odporu. Podobne sa vnímaná námaha hodnotila pomocou Borgovej stupnice na začiatku tréningu a po každej tréningovej fáze.

Primárnym výsledkom bol test prírastkovej chôdze (ISWT). Tento test sa používa na meranie funkčnej kapacity a predpovedanie VO2 max. Sekundárne výsledky zahŕňali Chesterov krokový test (CST), 30-sekundový stoličkový test (30CST) a silu ohýbačov bedrového kĺbu pomocou dynamometrie. Hodnotenia sa uskutočnili na začiatku, bezprostredne po intervencii a pri 6-mesačnom sledovaní.

Výsledky

Do štúdie bolo zaradených 30 účastníkov, ktorí boli rovnomerne rozdelení do skupiny s neuromuskulárnym alebo klasickým silovým tréningom. Priemerný vek účastníkov bol približne 55 rokov. Index telesnej hmotnosti bol 31 a 28 v neuromuskulárnej a klasickej posilňovacej skupine. Na začiatku mali normálnu priemernú saturáciu kyslíkom 97 %.

Výsledky naznačujú, že pokiaľ ide o primárny výsledok, skupina s neuromuskulárnym tréningom sa zlepšila viac ako skupina s klasickým posilňovaním. Na konci programu (10 týždňov) bol zistený rozdiel 155 m v prospech neuromuskulárnej skupiny. Šesť mesiacov po skončení štúdie bol tento rozdiel 214 metrov, tiež v prospech účastníkov, ktorí absolvovali neuromuskulárny tréningový program.

Sekundárne výsledky čiastočne potvrdili zistenia primárnej analýzy. V skupine s neuromuskulárnym tréningom sa výrazne zlepšili výsledky CST a sily flexorov bedrového kĺbu. Pri 30-sekundovom teste státia na stoličke sa nepreukázali významné rozdiely medzi skupinami.

Otázky a myšlienky

Existuje na základe výsledkov tejto predbežnej RCT lepší spôsob cvičenia pri rehabilitácii akútneho koronárneho syndrómu?

Pokiaľ ide o primárny výsledok funkčnej kapacity meranej pomocou ISWT, najlepšie výsledky priniesol neuromuskulárny tréning. Podľa Houchen-Wolloffa a kol. (2015) je minimálny klinicky významný rozdiel (MCID) ISWT 70 metrov. Tento MCID bol stanovený v populácii, ktorá absolvovala kardiologickú rehabilitáciu. Zistilo sa to u pacientov, ktorí hodnotili svoju toleranciu cvičenia po programe ako "mierne lepšiu". Najlepšie by bolo, keby sme dosiahli takú úroveň, aby sa ľudia cítili "lepšie", a nie "o niečo lepšie". V tej istej štúdii dosiahli ľudia, ktorí boli lepší, nárast približne o 85 metrov. S rozdielom medzi skupinami 155 a 214 na konci intervencie, resp. o 6 mesiacov neskôr sa výsledky súčasnej RCT po absolvovaní neuromuskulárneho programu zdajú byť sľubné.

Na začiatku sa skupiny líšili v skóre ISWT. Neuromuskulárna skupina mala lepšie skóre ISWT v porovnaní so skupinou klasického posilňovania. Autori poukazujú na očakávanie, že nižšie skóre poskytne väčší priestor na zlepšenie v klasickej skupine, ale v ich štúdii sa tak nestalo. Tým, že na to upozorňujú, chcú zdôrazniť účinok nervovosvalového tréningu. Ja to vidím opačne. Osoby v intervenčnej skupine mali na začiatku lepšiu funkčnú kapacitu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Znamená to, že mali pravdepodobne lepšie možnosti zlepšiť svoju funkčnú kapacitu ešte viac, pretože mali lepší základ, z ktorého mohli vychádzať. Rozdiel na základnej úrovni bol približne 100 metrov. To je už viac ako navrhovaných 70-85 metrov MCID. Podľa môjho názoru mali teda účastníci v skupine s neuromuskulárnym tréningom lepšie predpoklady na to, aby ešte viac zvýšili svoju funkčnú kapacitu. Dobre vyvážená RCT by mala potvrdiť, či je možné dosiahnuť skutočné významné rozdiely medzi skupinami v prospech skupiny s neuromuskulárnym tréningom.

Hovorte so mnou ako so šprtom

Pacienti boli prijatí v súkromnej nemocnici na terciárnom stupni starostlivosti. Túto skutočnosť by ste mali zohľadniť pri extrapolácii týchto zistení do vašej praxe. Do štúdie bolo zaradených len niekoľko účastníkov, čo môže byť obmedzením, ale je to pochopiteľné, keďže ide o predbežnú štúdiu. Závery by sa teraz mali potvrdiť vo väčšej štúdii.

Štúdia však priniesla dôležité rozdiely, intervaly spoľahlivosti pre primárny výsledok boli široké a v 10. týždni interval spoľahlivosti jednoducho nebol významný, pretože presahoval nulu. Široký interval spoľahlivosti znamená, že niektorí ľudia sa zlepšili len málo, zatiaľ čo iní sa zlepšili vo veľkej miere. Niektorí tak možno nezaznamenali významné zmeny. Po 6 mesiacoch po skúške bol interval spoľahlivosti významný a dolná hranica sa blížila k MCID. Napriek tomu to naznačuje, že niektorí ľudia nedosiahli MCID 70-85 metrov. Na predbežnú štúdiu, ktorá zahŕňala len 30 účastníkov, sa výsledky zdajú byť sľubné. Prístup neuromuskulárneho tréningu by sa mal teraz analyzovať v ďalších, väčších štúdiách, kým sa vyvodia jednoznačné závery. V ideálnom prípade by sa mala vykonať analýza respondentov, aby sa pochopilo, kto sa pravdepodobne zlepší po neuromuskulárnom tréningovom programe na rehabilitáciu pri akútnom koronárnom syndróme.

Posolstvá na cestu domov

Táto predbežná RCT porovnávala klasický silový tréning s neuromuskulárnym tréningom na rehabilitáciu funkčnej kapacity pri akútnom koronárnom syndróme. Zistenia naznačujú, že väčší prínos sa dosiahne u ľudí, ktorí sa riadia programom neuromuskulárneho tréningu. Výsledky by sa teraz mali potvrdiť vo väčších RCT. Táto štúdia nám dáva zaujímavý návod, ako navrhnúť cvičebné programy na rehabilitáciu pri akútnom koronárnom syndróme.

Odkaz

Valtueña-Gimeno, N., Fabregat-Andrés, Ó., Martinez-Hurtado, I., Martinez-Olmos, F. J., Lluesma-Vidal, M., Arguisuelas, M. D., ... & Ferrer-Sargues, F. (2024). Program kardiologickej rehabilitácie založený na neuromuskulárnom tréningu zlepšuje funkčnú kapacitu pacientov s akútnym koronárnym syndrómom: predbežná randomizovaná kontrolovaná štúdia. Fyzioterapia, 101428.

Akútny koronárny syndróm

Zistite viac

30-sekundový test stoličky