Ellen Vandyck
Vedúci výskumu
K roztrhnutiu zadného skríženého väzu (PCL) môže prispieť vynútená hyperflexia, vynútená hyperextenzia, varus alebo valgus, vykĺbenie kolena, šport s vysokou intenzitou alebo poranenia pri dopravných nehodách. Veľa sa vie o osvedčených postupoch rehabilitácie pri roztrhnutí predného skríženého väzu (ACL), keďže sa vyskytujú často, zatiaľ čo roztrhnutie PCL je oveľa menej časté a častejšie sa vyskytuje pri iných sprievodných poraneniach kolena. Najmä izolované natrhnutie PCL je zriedkavé, pretože Yoon a kol. (2023) zistili, že až 95 % natrhnutí PCL je spojených s inými poraneniami väzov. Všeobecnou radou pre ľudí s roztrhnutým PCL je vyhnúť sa zadnej translácii holennej kosti na začiatku rehabilitácie, aby sa umožnilo hojenie tkaniva, po ktorom nasleduje postupné obnovenie rozsahu pohybu kolena a posilňovací program. Keďže pri rehabilitácii roztrhnutého ACL sa dosiahli sľubné výsledky, vzniká otázka, či by to mohlo byť prospešné aj pri rehabilitácii izolovaných roztrhnutých PCL. Táto štúdia nám poskytuje cenné poznatky o rehabilitácii roztrhnutia PCL tým, že skúma pridanie balančných cvičení k silovému tréningu pri rehabilitácii izolovaného zadného skríženého väzu.
V tejto štúdii sa skúmal účinok 12-týždňového tréningu rovnováhy a silového tréningu pri izolovaných roztrhnutiach zadného skríženého väzu. Do štúdie mohli byť zaradení pacienti, ktorí utrpeli izolovanú trhlinu PCL (potvrdenú MRI), mali pozitívny test zadného zásuvného šuplíka, boli symptomatickí pri vykonávaní každodenných činností a nemali iné poranenia nohy. Zranenie muselo byť staré najmenej 3 mesiace.
Intervencia, ktorú absolvovali, pozostávala z 12-týždňového tréningu rovnováhy v rozsahu dvoch hodinových sedení týždenne. Tieto rehabilitačné sedenia pozostávali z 15-minútovej rozcvičky na stacionárnom bicykli (70 otáčok za minútu), 20 minút posilňovania svalov (cvičenie na extenziu v kolene a cvičenie na skrčenie v kolene pri 70 % 1RM v 2 sériách po 12 opakovaní), 15 minút balančných cvičení na BOSU a 10 minút strečingu po tréningu.
Tento program bol rozdelený do 3 fáz: úvodná fáza od 1. do 4. týždňa, prechodná fáza od 5. do 8. týždňa a neskorá fáza od 9. do 12. týždňa. Išlo najmä o úpravu rovnovážnych cvičení a úpravu intenzity tréningu silových cvičení. V počiatočnej fáze boli cvičenia navrhnuté tak, aby trénovali rovnováhu celého tela a stabilitu oboch končatín.
V prechodnej fáze sa prešlo na cvičenie s dvojnožkami so zatvorenými očami. Cvičenia na rovnováhu z neskorej fázy sa vykonávali v postoji na jednej nohe.
Na porovnanie účinnosti pridania balančných cvičení k posilňovaniu bola zaradená kontrolná skupina. Túto skupinu tvorili ľudia, ktorí podstúpili rekonštrukciu PCL pred viac ako 2 rokmi a ktorí nemali žiadne obmedzenia v každodenných aktivitách. Neabsolvovali však žiadne rehabilitačné školenie.
Medzi výsledné ukazovatele patrilo Lysholmovo skóre a skóre Medzinárodného výboru pre dokumentáciu kolena (IKDC). Ide o dva funkčné výsledky hlásené pacientom. V prvom prípade sa skóre považuje za slabé (<65), primerané (65-83), dobré (84-94) alebo vynikajúce (95-100).
Popri týchto skóre uvádzaných pacientom sa vykonala aktívna a pasívna reprodukcia pasívneho polohového testu pomocou prístroja Biodex na hodnotenie propriocepcie postihnutých a nepostihnutých nôh, ako aj na testovanie sily kvadricepsov a hamstringov. Kolenné kĺby sa vyšetrili pomocou artrometra.
Malá vzorka 10 osôb bola analyzovaná pri 12-týždňovom sledovaní v skupine s rovnováhou, zatiaľ čo v kontrolnej skupine bolo analyzovaných 9 osôb. V tabuľke 1 je uvedená rovnocennosť oboch skupín na začiatku liečby.
Pred 12-týždňovou rehabilitáciou zadného skríženého väzu bolo priemerné Lysholmovo skóre významne nižšie ako skóre funkčného výsledku u pacientov, ktorí absolvovali predchádzajúcu rekonštrukciu PCL (59,30 (± 19,49) oproti 83,20 (± 13,18)). Tento rozdiel sa stratil po 12 týždňoch sledovania, keď sa skóre zlepšilo na 82,20 (± 11,94). To isté bolo pozorované aj v prípade skóre IKDC, ktoré sa zvýšilo z 56,30 (± 18,07) na 79,20 (± 12,40), čo sa vyrovnalo skóre funkčných výsledkov v skupine po rekonštrukcii PCL 79,90 (± 7,20).
Významné rozdiely, ktoré existovali medzi skupinami na začiatku, zmizli po ukončení 12-týždňového programu rovnováhy a sily. Osoby, ktoré absolvovali balančný program, uviedli, že sa cítili sebaisto a mohli sa vrátiť k fyzickým aktivitám pred úrazom.
Nebolo špecifikované, ktorý z výsledkov bol primárnym meradlom. Vzhľadom na to, že výsledky hlásené pacientmi IKDC a Lysholm boli v článku diskutované ako prvé, predpokladám, že práve tieto výsledky boli predmetom záujmu. Preto som sa im venoval v časti Výsledky.
Vzhľadom na ostatné výsledky dosiahli účastníci nárast izokinetickej sily štvorhlavého svalu a hamstringov počas 12 týždňov silového tréningu a programu rovnováhy, s výnimkou izokinetickej sily pri rýchlosti 240°/s. Výbušnej sile sa možno nevenovala veľká pozornosť. Pri porovnávaní neporanenej nohy pred a po 12-týždňovom tréningovom programe nebolo pozorované žiadne zlepšenie. Bol to dôsledok toho, že sa silový tréning vykonával len na zranenej strane? Autori bohužiaľ neuviedli, či sa cvičenia na extenziu a pokrčenie kolena vykonávali obojstranne alebo len jednostranne. V prípade, že sa trénovalo obojstranne, očakávali by sme nárast sily aj v nezapojenej nohe. Zostávajú dve možnosti, buď bol silový tréning s príliš nízkou záťažou, alebo sa trénovala len noha s poranením PCL.
Balančný program v kombinácii so silovým tréningom mal pravdepodobne dobrý vplyv na propriocepciu kolena účastníkov. To sa prejavilo pri aktívnej reprodukcii pasívneho polohového testu. Pasívna reprodukcia pasívnej polohy sa po 12 týždňoch tréningu nezlepšila. Možno to bolo preto, že do rehabilitácie neboli zahrnuté žiadne špecifické reprodukčné cvičenia, alebo preto, že na začiatku nebol v porovnaní s kontrolnou skupinou žiadny rozdiel? V každom prípade by sa tieto výsledky mali ďalej testovať.
Pri výsledkoch týkajúcich sa ochabnutosti kolena sa nezistil žiadny rozdiel. Zdá sa, že koleno zostalo ochabnuté, ale keďže účastníci uviedli, že sa mohli vrátiť k fyzickým aktivitám pred úrazom, mohlo by to znamenať, že sa ich dôvera v koleno zlepšila na dôležitú úroveň. Je tiež možné, že vďaka nárastu svalovej sily mali lepšiu kontrolu nad kolenom, aj keď sa tým nezlepšila ochabnutosť kolena. Napriek tomu zostáva niekoľko otázok doteraz nezodpovedaných.
Štúdia síce zahŕňala kontrolnú skupinu, ale môžeme ju nazvať kontrolnou skupinou? V každom prípade táto štúdia nebola randomizovanou štúdiou. Ani tieto skupiny neboli zaradené súčasne. Porovnateľnosť skupín na začiatku štúdie sa nedá otestovať, ale pravdepodobne sa ukáže, že ide o odlišnú populáciu (ľudia, ktorí boli operovaní už pred 2 rokmi, oproti nedávnym zraneniam PCL). Preto je ťažké a predčasné vyvodzovať závery o hodnote pridania tréningu rovnováhy k pravidelnému silovému tréningu. Aby to bolo správne, študijná skupina vykonávajúca balančné cvičenia popri silovom tréningu sa mala porovnať so skupinou vykonávajúcou len silový tréning. A v ideálnom prípade by bolo potrebné zahrnúť skutočnú kontrolnú skupinu.
Nemusíme teda výsledkom tejto štúdie prikladať žiadnu dôležitosť? Vzhľadom na to, že je k dispozícii len málo dôkazov o izolovaných poraneniach PCL a málo štúdií, ktoré skúmajú cvičebnú terapiu ako hlavnú intervenciu, sa domnievam, že tieto výsledky môžu byť cenným začiatkom pre navrhovanie lepších štúdií.
Išlo o štúdiu s pre-post dizajnom, ktorá zahŕňala účastníkov, ktorí sa zúčastnili na rehabilitačnom programe zadného skríženého väzu, ktorý pozostával z balančných cvičení a silového tréningu. Štúdia ukázala, že pri 12 týždňoch neoperatívneho cvičenia možno dosiahnuť podobné výsledky ako u účastníkov, ktorí podstúpili operáciu PCL o 2 roky skôr. Vzhľadom na metodologické obmedzenia, ako je malá veľkosť vzorky, chýbajúca skutočná kontrolná skupina a absencia randomizovaného dizajnu, zostáva samozrejme mnoho otázok. Napriek tomu táto štúdia vrhá svetlo na tému, o ktorej sa toho veľa nevie, pokiaľ ide o izolovanú rehabilitáciu zadného skríženého väzu.
Zaregistrujte sa na tento bezplatný webinár a špičkový odborník na rehabilitáciu ACL Bart Dingenen vám presne ukáže, ako môžete dosiahnuť lepšie výsledky pri rehabilitácii ACL a rozhodovaní o návrate k športu