Úvod

Fyzická aktivita je odporúčaná liečba prvej voľby na zlepšenie symptómov a zlepšenie fungovania, hoci mnoho ľudí nespĺňa minimálnu odporúčanú úroveň aktivity. Štúdia Kanavakiho a kol. (2017) uvádza, že bolesť kĺbov je dôležitou prekážkou zapojenia sa do fyzickej aktivity a že niektorí ľudia majú problém nájsť optimálnu úroveň fyzickej aktivity. To naznačuje, že veľa ľudí potrebuje poradenstvo, aby dosiahli primeranú úroveň cvičenia. Keďže však osteoartróza je chronické, nevyliečiteľné ochorenie, uprednostňuje sa samospráva pred intenzívnym a nákladným individuálnym poradenstvom. Mercer a kol. (2016) zistili, že používanie nositeľných sledovacích zariadení by mohlo viesť k zmene správania a zlepšeniu úrovne fyzickej aktivity. Tento koncept bol využitý v tejto štúdii s cieľom zistiť, či by ľudia s osteoartrózou mohli zlepšiť svoju úroveň fyzickej aktivity aj pri nosení nositeľného zariadenia na sledovanie aktivity. Cieľom tejto štúdie bolo preto preskúmať vplyv vlastného monitorovania fyzickej aktivity pri osteoartróze.

Metódy

V sekundárnej analýze randomizovanej kontrolovanej štúdie uverejnenej v roku 2020 sa autori bližšie zamerali na výsledky vnímanej funkcie kĺbov a kvality života súvisiacej so zdravím a snažili sa zistiť, či by pridanie vlastnej fyzickej aktivity pri osteoartróze mohlo tieto výsledky zlepšiť.

Vhodnými kandidátmi boli ľudia s osteoartrózou bedrového a/alebo kolenného kĺbu vo veku od 18 do 67 rokov. Museli byť zamestnaní aspoň na 50 % a museli byť schopní vykonávať fyzickú aktivitu.

Porovnávali sa dve skupiny:

1. Osoby, ktoré sa zúčastňujú na podporenom programe samosprávy osteoartrózy (SOASP)
2. Osoby, ktoré sa zúčastnili na SOASP a dostali nositeľný sledovač aktivity

Osoby v skupine, ktorá dostávala nositeľné zariadenie na sledovanie aktivity, museli toto zariadenie nosiť od prebudenia až po spánok počas 12 po sebe nasledujúcich týždňov. Prístroj bol naprogramovaný tak, aby každý účastník začal štúdiu s vopred stanoveným denným cieľom 7000 krokov.

Zisťovali sa sociodemografické premenné a vnímaná funkcia kĺbov sa hodnotila pomocou skóre Hip Disability and Osteoarthritis Outcome Score (HOOS) alebo Knee Injury and Osteoarthrits Outcome Score (KOOS) v závislosti od najviac postihnutého kĺbu. Skóre sa pohybuje od 0 do 100, pričom nižšie skóre predstavuje horšie výsledky.

Kvalita života súvisiaca so zdravím sa zisťovala pomocou dotazníka Euroqol EQ-5D-3L. Toto skóre sa pohybuje od 0 do 100, pričom nižšie skóre znamená horšie výsledky. Tento dotazník má 5 dimenzií: mobilita, starostlivosť o seba, bežné činnosti, bolesť/nepohodlie a úzkosť/depresia.

Výsledky sa hodnotili na začiatku, po 3, 6 a 12 mesiacoch.

Výsledky

Celkovo 124 účastníkov: Analyzovaných bolo 50 osôb v kontrolnej skupine a 74 osôb v intervenčnej skupine. Väčšinu účastníkov tvorili ženy (87 %). Vek účastníkov sa pohyboval od 38 do 65 rokov, pričom priemerný vek bol 55,8 roka. Najviac postihnutým kĺbom bolo koleno.

Analýza neukázala žiadne štatisticky významné interakčné účinky pre žiadnu z podškál HOOS alebo KOOS, ani pre EQ-5D-3L. V priebehu času došlo len k malému zlepšeniu bez ohľadu na zaradenie do skupiny, najmä v prípade subškál bolesti a symptómov. V prípade EQ-5D-3L nebolo v priebehu času pozorované žiadne zlepšenie. Tieto zistenia nenaznačujú žiadne výhody samokontroly fyzickej aktivity pri osteoartróze.

Otázky a myšlienky

Prečo je také ťažké vytvoriť zmysluplné zmeny pre ľudí postihnutých osteoartrózou? Jedným z možných vysvetlení je, že dotazníky HOOS a KOOS nie sú vhodné na zachytenie zmien u ľudí liečených konzervatívne. Môžeme však byť kritickí aj k použitému zásahu. V štúdii z roku 2022 sa podobne nezistili žiadne výhody medzi intervenčnou a kontrolnou skupinou, pokiaľ ide o pracovnú schopnosť. Musíme tiež kriticky preskúmať intervenčný program. Osoby boli doplnené nositeľným zariadením. Títo ľudia však už boli mierne aktívni, napriek tomu sa základný denný cieľ krokov znížil na 7 000. Možno program nebol dostatočne intenzívny na to, aby priniesol významné rozdiely. Okrem toho má každý jednotlivec iné východiskové úrovne, takže jemné doladenie sa zdá byť veľmi dôležité, napriek tomu bol použitý univerzálny prístup. Koniec koncov, v praxi nedáte každému rovnakú štartovaciu súpravu, však?

Ak sa pozrieme na zložky programu SOASP, štúdia sa odvoláva na Thorstensson et al. (2015), keď sa program ešte volal Better Management of Patients with Osteoarthritis (BOA). Zaujímavé je, že tento program má voliteľnú zložku cvičenia. V štúdii sa uvádza: "Cieľom teoretických stretnutí bolo vysvetliť mechanizmy možných prínosov špecifických cvičení a zvýšiť motiváciu pacienta k cvičeniu. Pacienti sa však mohli rozhodnúť cvičenie odmietnuť, ak v danom čase nemali motiváciu." Žiaľ, v súčasnej štúdii neboli uvedené žiadne takéto informácie, ani to, či ľudia odmietli cvičenie. To by mohlo byť hlavným faktorom, prečo sa nezaznamenali žiadne relevantné zlepšenia.

Výsledky sú veľkým sklamaním. Musíme však vziať do úvahy, že ľudia, ktorí sa zúčastnili na tejto štúdii, boli aktívni už na začiatku štúdie a značná časť z nich už pravidelne používala nositeľné zariadenie na sledovanie aktivity. Je možné, že táto vzorka nebola pre túto RCT vhodná. Bolo by možné, že vzorka neaktívnych účastníkov z nižších sociálno-ekonomických vrstiev s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti by bola vhodnejšia.

Hovorte so mnou ako so šprtom

Mali by ste si tiež uvedomiť, že táto štúdia bola sekundárnou analýzou predchádzajúcej RCT. V predchádzajúcej štúdii sa nezistili významné účinky medzi skupinami s nositeľnými sledovačmi aktivity alebo bez nich. Mohli by ste sa čudovať, prečo ešte stále vykonávajú túto analýzu.

Okrem sekundárnej povahy, ktorá obmedzuje silu, keďže pôvodná RCT nebola pre túto analýzu vybavená zdrojmi, sa nevyskytli žiadne skutočné metodologické problémy. Súčasná študijná populácia možno nie je pre rozsah štúdie najvhodnejšia, ale mohlo by byť zaujímavé zistiť, čo by používanie nositeľných sledovačov aktivity mohlo priniesť ľuďom, ktorí to potrebujú viac, napríklad ľuďom s nízkou úrovňou aktivity, obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti, nízkou zdravotnou gramotnosťou atď.

Záverečné posolstvá

Samomonitorovanie fyzickej aktivity pri osteoartróze neviedlo k zlepšeniu výsledkov funkcie kĺbov a kvality života súvisiacej so zdravím v tejto vzorke už aktívnych osôb, ktoré sa oboznámili s nositeľnými sledovačmi aktivity a cvičením.

Odkaz

Östlind E, Eek F, Stigmar K, Ekvall Hansson E. Effects of self-monitoring physical activity with wearable activity trackers on perceived joint function and health-related quality of life in people with hip and knee osteoarthritis: a secondary analysis of a cluster-randomised clinical trial. BMC Musculoskelet Disord. 2025 Jan 9;26(1):33. doi: 10.1186/s12891-024-08238-8. PMID: 39789623; PMCID: PMC11715198.