Max van der Velden
Vedúci výskumu
Fyzioterapeuti často využívajú cvičebnú terapiu pri liečbe chronickej nešpecifickej bolesti chrbta (CNSLBP). Súčasná rehabilitácia nízkej až strednej intenzity by mohla byť pre týchto pacientov nedostatočným stimulom. U pacientov s CNSLBP sa môže vyskytnúť fyzická dekondícia. Vysokointenzívny tréning (HIT) by mohol zlepšiť výsledky.
Vybraní účastníci boli vo veku od 25 do 60 rokov a mali lokalizovanú bolesť pod rebrovým okrajom a nad dolnými gluteálnymi záhybmi s nociceptívnou referenčnou bolesťou nohy alebo bez nej. Pacienti boli vylúčení, ak boli prítomné známe závažné patologické stavy, štrukturálne deformity a/alebo chirurgický zákrok na chrbtici v anamnéze. Subjekty boli randomizované do experimentálnej skupiny s vysoko intenzívnym tréningom (HIT) a do skupiny so stredne intenzívnym tréningom (MIT). Obe skupiny absolvovali 12-týždňový cvičebný program pozostávajúci z 24 individuálnych sedení. Cvičenia a počet sérií boli v oboch skupinách rovnaké, ale intenzita sa líšila.
Obe skupiny absolvovali kardiorespiračný tréning na bicyklovom ergometri. Skupina s vysoko intenzívnym tréningom (HIT) trénovala s intervalmi pri 100 % VO2 max, zatiaľ čo skupina s MIT trénovala nepretržite pri 60 %. Obe skupiny dostali kritériá progresie.
Cvičenia všeobecného odporu boli tieto: vertikálna príťahová sila, pokrčenie nôh, tlak na hrudník, tlak na nohy, pokrčenie paží a predĺženie nôh.
Cvičenia na jadro boli: gluteálny mostík, gluteálny úklony, diagonálne predĺženie chrbta v ľahu, upravený kľakový plank, upravený kľakový bočný plank, stiahnutie ramien na gumičke so zavesením do bokov.
Skupina s vysokointenzívnym tréningom (HIT) a skupina s MIT trénovali pri 80 % a 60 % svojho 1RM, 12 opakovaniach a 15 opakovaniach. Pri každom cvičení sa mali vykonať tri série. Záťaž sa zvyšovala, ak účastníci dokázali vykonať viac ako predpísaný počet opakovaní počas dvoch po sebe nasledujúcich sedení.
Primárnym výsledkom bolo zdravotné postihnutie merané pomocou Modifikovaného Oswestryho indexu zdravotného postihnutia (MODI). Sekundárnymi výsledkami boli intenzita bolesti (NRPS), funkcia (PSFS), cvičebná kapacita (VO2 max) a svalová sila (výkon sily pri flexii brucha a extenzii chrbta pomocou izokinetického dynamometra).
Na vyhodnotenie rozdielov v jednotlivých ukazovateľoch sa použil všeobecný lineárny model.
Do štúdie bolo zaradených 38 účastníkov (69 % žien) s priemerným vekom 44,1 ± 9,8 rokov. Neboli zistené žiadne rozdiely v sledovaných demografických ukazovateľoch okrem silového výkonu pri predĺžení trupu, ktorý bol vyšší v skupine s vysokointenzívnym tréningom (HIT). Priemerná adherencia k sedeniu bola 22,3/24 a medzi skupinami sa nelíšila. Traja účastníci (jedna skupina HIT a dvaja MIT) odstúpili z dôvodu choroby, jeden z nich (MIT) bol analyzovaný ešte v polovici protokolu.
>MODI sa zlepšil o 14,6 % (absolútne zníženie) v skupine HIT a o 6,2 % v skupine MIT, čo bolo štatisticky významné. Má však sporný klinický význam.
Po prvé, išlo o dobrú štúdiu, ktorá skúmala otázku so slušnou metodikou. Hlásenie parametrov cvičenia nie je niečo, čo vidíme tak často, ako by sme mali (t. j. vždy). Obe skupiny sa oproti východiskovému stavu zlepšili, avšak, ako autori poznamenali, neexistovala žiadna kontrolná skupina. Našťastie, vzhľadom na chronický charakter účastníkov a množstvo výskumov o prirodzenom priebehu chronickej bolesti chrbta to nebolo potrebné. Hoci by niektorí mohli namietať, že účastníci potrebujú iné komodity, napríklad vzdelávanie, mohlo by to byť dobré. Týmto spôsobom nie sú bodové odhady, ktoré sme zaznamenali, "zahmlené" inými zásahmi. Externá validita štúdie je pomerne vysoká. Mohli by ste ho okamžite zaviesť do svojej súkromnej praxe. Hoci sa používa drahé vybavenie posilňovne, možno tvrdiť, že približne rovnaké výsledky sa dosiahnu pri cvičení s voľnými váhami, hoci to si vyžaduje ďalšiu štúdiu. Pri pohľade na cvičebný program vidíme veľa prísnych strojových posilňovacích cvičení. Boli by výsledky lepšie, keby autori realizovali zložené cvičenia? Ako napríklad drep, mŕtvy ťah, používanie rímskej stoličky, ... Možno, to naozaj nevieme.
Ďalším bodom je, že subjekty mali vo všeobecnosti nízku mieru postihnutia (22,8 a 18,8/100 MODI), vidíme tu potenciál pre dolný efekt?
Autori dospeli k záveru, že v prípade HIT sa zistilo väčšie zlepšenie v porovnaní s MIT, pokiaľ ide o zdravotné postihnutie (MODI) a výkonnosť (VO2max), hoci to nemožno s istotou tvrdiť. Jedným z problémov je, že v MODI je zaznamenaný rozdiel medzi skupinami 8,6 %. Dalo by sa argumentovať, že to nepresahuje klinickú relevantnosť. Mohla by sa zaviesť, ale jej nadradenosť je v súčasnosti otázna. Pokiaľ ide o cvičebnú kapacitu, štúdia jednoducho nemala dostatok energie na to, aby sa o tomto alebo akomkoľvek inom sekundárnom ukazovateli mohli vysloviť presvedčivé tvrdenia.
Nakoniec to bola veľmi potrebná štúdia. HIT sa zdá byť bezpečný a možno nie horší ako MIT. Väčšie štúdie so spoľahlivou metodikou by mohli priniesť určité objasnenie.
Z metodologického hľadiska by sa v budúcnosti mohli vykonať určité zmeny. Dôležité je vypočítať silu štúdie a priori, teda vopred. Keďže existuje obrovské množstvo výskumov o bolestiach chrbta s identickými primárnymi výsledkami, výskumníci to mohli ľahko urobiť. Dokonca aj samotní výskumníci uskutočnili štúdiu uskutočniteľnosti s podobným protokolom, ktorá bola uverejnená rok predtým. Dosiahol sa dostatočný výkon na to, aby sa zaznamenal rozdiel 10 bodov na MODI (100 celkových bodov). Zaznamenali však rozdiel medzi skupinami po intervencii vo výške 8,6 %. Výskumníci následne vykonávajú post hoc výpočty sily konkrétne pre výsledné merania, čo sú matematicky nadbytočné výpočty.
Existuje pomerne rozsiahly zoznam sekundárnych výsledných ukazovateľov. Všimnite si, že keď sa počíta sila štúdie, týka sa to jedného výsledku v jednom časovom bode. Všetky ostatné sú len orientačné. Nízka sila - čo je zjavne prípad zaznamenaných sekundárnych výsledných ukazovateľov v tejto štúdii - vedie k falošne negatívnym a nepriamo falošne pozitívnym výsledkom v dôsledku problémov s viacnásobným porovnávaním. Keďže štúdia bola založená na MODI (rozdiel 10 bodov), presvedčivé tvrdenia mimo tohto ukazovateľa možno ignorovať. Predkladajú však návrh na ďalší výskum. Ak autori merajú viacero výsledkov, prioritou by mala byť korekcia falošne pozitívnych výsledkov. Nebolo to tak, ako v mnohých klinických štúdiách. Jednoduchá Bonferroniho korekcia - na minimalizáciu niektorých chýb - by viedla k prahovej hodnote p približne 0,00714, čo by zase znamenalo, že každý rozdiel medzi skupinami by zmizol.
Napriek tomu by HIT mohla byť použiteľná pri CNSLBP, ale sú potrebné väčšie štúdie.
5 absolútne kľúčových lekcií čo sa nenaučíte na univerzite, aby ste zlepšili starostlivosť o pacientov s bolesťou chrbta okamžite bez zaplatenia jediného centu