Ellen Vandyck
Vedúci výskumu
Predpokladá sa, že bedrová nestabilita významne prispieva k vzniku podskupín LBP (prevalencia sa pohybuje od 13 do 33 %) a v klinickej praxi sa často prehliada. Nestabilita je definovaná ako znížená schopnosť stabilizátorov chrbtice udržať neutrálnu zónu v rámci fyziologických limitov pohybu. Lekári, ktorí doteraz diagnostikujú klinickú nestabilitu bedrového kĺbu, sa väčšinou spoliehajú na lekárske zobrazovacie metódy, čo je pozoruhodné vzhľadom na to, že tieto zobrazovacie metódy predpokladajú štrukturálnu nestabilitu. Nálezy na lekárskom zobrazovacom systéme však nie vždy zodpovedajú patológii, a preto možno tento zlatý štandard spochybniť. Túto prácu vyzdvihujeme, pretože sa významne snažila preskúmať ani nie tak štrukturálnu, ako skôr klinickú bedrovú nestabilitu (CLI) na základe viacerých zistení a testov navrhnutých v literatúre už skôr.
Uskutočnila sa prierezová štúdia, do ktorej bolo zaradených 200 účastníkov vo veku 40-60 rokov s LBP počas 3 mesiacov. Pacienti boli rozdelení do 2 skupín: skupina s CLI a skupina s inými patologickými stavmi chrbtice.
Fyzioterapeut vykonal skupinu 4 testov na diagnostiku klinickej bedrovej nestability:
Tento zhluk bol potom testovaný na základe vlastnej referenčnej normy obsahujúcej 13 odporúčaných znakov anamnézy a 6 nálezov fyzikálneho vyšetrenia, ako bolo navrhnuté v predchádzajúcich štúdiách. Ortopéd posúdil, či sú tieto nálezy prítomné. Referenčný štandard sa považoval za pozitívny, ak bolo prítomných 7, resp. 3 príznaky z anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia.
Zhluk 3/4 pozitívnych testov bol celkovo najpresnejším zhlukom testov s najvyššou LR+ (5,8) a druhou najvyššou špecificitou (91,7 %), ale druhou najnižšou citlivosťou (47,8 %) a LR- (0,6). Zoskupenie dvoch zo štyroch klinických testov vykazovalo druhú najvyššiu citlivosť (89,1 %), LR+ (2,4) a LR- (0,2).
Hoci autori vynaložili značné úsilie na štúdium diagnózy CLI, táto štúdia vykazuje niekoľko nedostatkov. V prvom rade boli účastníci naverbovaní z ortopedického oddelenia v nemocnici, čo môže spôsobiť, že do štúdie sa dostali pacienti so závažnejšou LBP, čím sa obmedzila zovšeobecniteľnosť. Použila sa technika "pohodlného výberu", pri ktorej sa pacienti vyberajú zo skupiny, ktorá je ľahko dostupná alebo má veľký záujem o účasť. Vzorka preto nemusí úplne odrážať všetkých pacientov s LBP. Okrem toho boli vylúčení pacienti, ktorí neboli schopní aktívne hýbať bedrovou chrbticou z dôvodu silnej bolesti/svalových kŕčov, čo môže byť podľa nášho názoru príznakom CLI. Taktiež nebolo uvedené, či sa požadovaná veľkosť vzorky určila a priori alebo a posteriori, a vo vývojovom diagrame nebolo uvedené, koľko pacientov celkovo bolo hodnotených z hľadiska spôsobilosti.
Ďalšie problémy vznikajú pri takzvanom "zlatom štandarde" referenčného testu. Keďže sa skladá z niekoľkých nedokonalých testov, nemôžeme sa uistiť, že referenčný test je skutočným zlatým štandardom, čo môže spôsobiť skreslenie nedokonalého referenčného štandardu, a preto je potrebné opatrne interpretovať diagnostickú presnosť navrhovaného zoskupenia. Napriek tomu bolo dobrou voľbou zvážiť tento zložený referenčný štandard, pretože sa vyhol diagnostike CLI prostredníctvom štrukturálnych nálezov hodnotených na lekárskom zobrazovacom systéme. Ortopéd vyhodnotil prítomnosť pozitívneho alebo negatívneho výsledku na referenčnom štandarde. To môže byť problém, pretože ortopedickí chirurgovia sa môžu na LBP pozerať inak ako fyzioterapeuti. Okrem toho nie je isté, či výber 7 nálezov z anamnézy a 3 nálezov z fyzikálneho vyšetrenia, ktoré musia byť prítomné pre pozitívny referenčný štandard, bol stanovený svojvoľne alebo na základe navrhovaných dôkazov z literatúry. V neposlednom rade existuje riziko skreslenia pri zahrnutí, keďže niektoré indexové testy sú súčasťou referenčného testu.
Vytvorili sme 100% bezplatnú elektronickú knihu, ktorá obsahuje 21 najužitočnejších ortopedických testov pre jednotlivé oblasti tela, ktoré vám zaručene pomôžu stanoviť správnu diagnózu ešte dnes!