Úvod

Cervikogénna bolesť hlavy je dobre známa sekundárna bolesť hlavy. Keďže sa považuje za sekundárnu bolesť hlavy, podľa súčasných klinických poznatkov sú príčinnými faktormi muskuloskeletálne dysfunkcie a anatomické zmeny v hornej krčnej chrbtici. Hoci je etiológia dobre pochopená a ohraničená v oblasti hornej krčnej chrbtice, jeden zo štyroch jedincov s cervikogénnymi bolesťami hlavy nereaguje na liečbu zameranú na základné dysfunkcie. To môže svedčiť o iných faktoroch, ktoré prispievajú k vzniku cervikogénnych bolestí hlavy alebo sú ich príčinou. Predpokladá sa, že cervikogénna bolesť hlavy by mohla byť mechanickou poruchou sprostredkovanou periférnym nociceptívnym zdrojom alebo komplexnejším stavom udržiavaným periférnym zdrojom (horná krčná chrbtica) a senzibilizáciou. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či v rámci populácie pacientov s cervikogénnou bolesťou hlavy existuje heterogenita v profiloch modulácie bolesti.

Metódy

V tejto retrospektívnej analýze profilov pacientov boli jedinci s cervikogénnymi bolesťami hlavy prijatí z oddelenia bolesti hlavy a porovnávaní so zdravými kontrolami. Boli vo veku od 18 do 55 rokov a boli diagnostikovaní neurológom podľa Medzinárodnej klasifikácie bolestí hlavy-3 (ICHD). Všetci mali normálne kognitívne funkcie, ktoré boli objektivizované skóre 30 v teste Mini-Mental State Examination. Všetci účastníci s cervikogénnymi bolesťami hlavy boli požiadaní, aby vyplnili štvortýždňový denník bolesti hlavy.

Citlivosť na bolesť pri tlaku sa u všetkých účastníkov vyšetrovala pomocou tlakového algometra. Merania sa uskutočnili hlavovo v subokcipitálnom svalstve a mimo hlavovo v erector spinae na L1 a v prednom svale holennom. Následne sa hodnotila úroveň depresie, úzkosti a stresu pomocou škály Depression Anxiety Stress Scale-21 (DASS-21). Na kvantifikáciu kvality života bol vyplnený Test vplyvu bolesti hlavy (Headache Impact Test - HIT ) a kvalita spánku bola objektivizovaná pomocou Pittsburského indexu kvality spánku (Pittsburgh Sleep Quality Index - PSQI). Z týchto meraní sa spoločne vytvoril profil modulácie bolesti, ktorý zohľadňuje profil bolesti a psychosociálny profil životného štýlu.

Aby sa prah tlaku bolesti považoval za abnormálny, určilo sa hraničné skóre na základe prahových hodnôt zdravej kontrolnej skupiny. Ak bol prah bolesti a tlaku u osoby s cervikogénnou bolesťou hlavy nižší ako dolná hranica 95 % intervalu spoľahlivosti normatívneho prahu, citlivosť na tlak bolesti sa považovala za zníženú, a teda zmenenú. To znamená, že tlak vedie k bolesti pri oveľa nižšej úrovni tlaku, ako by to bolo za normálnych okolností.

Zvažovali sa tri profily modulácie bolesti:

• Profil bolesti
• Psychosociálny profil životného štýlu
• Normálny profil

Dominantne zmenený profil bolesti bol definovaný vtedy, keď boli zmenené všetky tlakové prahy bolesti (cefalické a extracefalické), spolu 6, ale boli sprevádzané menej ako 2 zmenenými psychosociálnymi faktormi životného štýlu.

Profil psychosociálneho životného štýlu sa považoval za dominantný, ak sa zmenilo menej ako 6 prahových hodnôt tlaku bolesti, ale zmenili sa 3 psychosociálne faktory životného štýlu. Psychosociálne faktory životného štýlu sa hodnotili ako zmenené v prípade, že skóre naznačovalo aspoň stredne závažnú depresiu, úzkosť a stres (definované skóre DASS-21 14, 10 a 19), významný vplyv na každodenný život (preukázaný skóre HIT-6 viac ako 56) alebo zlú kvalitu spánku (definovanú skóre PSQI viac ako 5).

Pre každý faktor sa skóre porovnávalo s normatívnymi hodnotami odvodenými od Mingelsa et al. (2021). Celkovo sa teda mohlo zohľadniť 5 psychosociálnych faktorov (depresia, úzkosť, stres, vplyv bolesti hlavy na každodenný život a kvalita spánku).

Normálny profil bolesti bol definovaný, keď sa nezistili žiadne zmenené prahové hodnoty tlaku bolesti a žiadne zmenené psychosociálne faktory životného štýlu. Bolo to vtedy, keď skóre nepresiahlo vyššie uvedené normatívne hodnoty.

Výsledky

Do štúdie bolo zaradených 18 účastníkov s potvrdenou cervikogénnou bolesťou hlavy a 18 zdravých kontrol.

Polovica účastníkov cervikogénnej bolesti hlavy (n=9) vykazovala zmenený dominantný profil bolesti, pretože mali 6 zmenených prahov cefalického a extracefalického tlaku bolesti. Pätnásť účastníkov malo menej ako 3 zmenené psychosociálne faktory, zatiaľ čo traja pacienti s cervikogénnou bolesťou hlavy mali viac ako 3 zmenené psychosociálne faktory a považovali sa za pacientov so zmeneným psychosociálnym profilom životného štýlu.

Otázky a myšlienky

Z 18 zaradených účastníkov s bolesťami hlavy malo 16 zmenený profil, čo predstavuje celkovo 88 % zaradených s cervikogénnymi bolesťami hlavy. Šestnásť percent pacientov s cervikogénnou bolesťou hlavy zahrnutých do tejto štúdie malo dominantne zmenený psychosociálny profil životného štýlu. Polovica pacientov s bolesťou hlavy mala dominantný profil bolesti. Zistenia naznačujú, že populácia cervikogénnych bolestí hlavy je heterogénna a že hnacie faktory bolesti hlavy presahujú rámec muskuloskeletálnych dysfunkcií v hornej krčnej chrbtici.

Na zlepšenie liečby cervikogénnej bolesti hlavy sa preto odporúča zahrnúť hodnotenie faktorov presahujúcich mechanické dysfunkcie v muskuloskeletálnej oblasti. Vyšetrenie psychosociálneho stavu by sa preto mohlo uskutočniť posúdením spánku, vplyvu bolesti hlavy na každodenné činnosti, úrovne stresu, úzkosti a depresie. To sa zdá byť veľmi dôležité vzhľadom na skutočnosť, že polovica účastníkov štúdie vykazovala známky centrálnej senzibilizácie.

Hodnotenie centrálnej senzitizácie sa môže uskutočniť pomocou kvantitatívneho senzorického testovania, hoci použitie profilu modulácie bolesti, ako sa to urobilo v tejto štúdii, môže byť jednoduchšou možnosťou na zavedenie do klinickej praxe.

Dôležité je, že definícia cervikogénnej bolesti hlavy podľa autorít, ktoré tvrdia, že vzniká výlučne z fyzického nociceptívneho zdroja, môže byť spochybnená, pretože v tejto štúdii sa našli jedinci, u ktorých k bolesti hlavy prispieva dominantný psychosociálny profil životného štýlu.

Hovorte so mnou ako so šprtom

Hraničná hodnota pre zmenený psychosociálny profil životného štýlu bola stanovená na 3 z 5 pozitívnych premenných. Traja účastníci tak boli hodnotení ako účastníci s profilom bolesti s dominantným psychosociálnym životným štýlom. Pri podrobnejšom pohľade na jednotlivé údaje malo 9 z 18 účastníkov dva zmenené psychosociálne faktory. Nie je presne známe, prečo autori zvolili súčasnú hranicu troch premenných.

Podobne sa zistilo, že zmenený dominantný profil bolesti je prítomný, keď bolo všetkých šesť prahov tlaku bolesti pozitívnych. Ani tu nebolo vysvetlené, prečo bola zvolená táto hranica. Aj tu bol niekto s 5 pozitívnymi zo 6 prahových hodnôt tlaku bolesti zaradený do kategórie bez zmeneného profilu bolesti, ale môžete vidieť, že to môže byť prístup "všetko alebo nič", ktorý môže byť trochu radikálny. Predpokladám, že sa to bude určite ďalej skúmať a hraničné hodnoty sa môžu v budúcnosti ešte zmeniť.

Dôležité je, že jedinci boli naverbovaní na oddelení bolesti hlavy, ale nebolo špecifikované, či išlo o primárnu, sekundárnu alebo terciárnu starostlivosť. Keďže išlo o oddelenie bolesti hlavy, kde boli účastníci naverbovaní, predpokladám, že išlo prinajmenšom o vysoko špecializovanú kliniku, prípadne o nábor ľudí s ťažšími charakteristikami bolesti hlavy. Možno boli mimo liečby v primárnej/sekundárnej starostlivosti a pretrvávajúca bolesť hlavy ovplyvňovala ich psychosociálne oblasti. Preto nie je isté, či psychosociálne faktory skutočne prispeli k ich prežívaniu bolesti, alebo sa vyvíjali postupne, keďže bolesť hlavy zostala chronickejšia.

Záverečné posolstvá

Dôležitým poznatkom z tejto štúdie je, že pacienta s cervikogénnou bolesťou hlavy by ste mohli posúdiť aj mimo muskuloskeletálnej oblasti, pretože k charakteristike bolesti hlavy môžu prispievať aj psychosociálne faktory. Posúdenie psychosociálnych oblastí a prahových hodnôt tlaku bolesti vám umožní vytvoriť profil modulácie bolesti, na základe ktorého môžete posúdiť prispievajúce faktory. To môže váš manažment viesť k tomu, aby intervencie vhodne prispôsobil a vyhol sa univerzálnemu prístupu. Treba poznamenať, že súčasná štúdia má prieskumný charakter, ktorý sa môže v budúcich výskumoch ešte zmeniť.

Odkaz

Mingels S, Granitzer M, Schmid AB, Dankaerts W. Individuálne profily endogénnej modulácie bolesti v rámci multidimenzionálneho kontextu ľudí s cervikogénnou bolesťou hlavy - retrospektívna exploračná štúdia. Musculoskelet Sci Pract. 2023 Oct;67:102855. doi: 10.1016/j.msksp.2023.102855. Epub 2023 Sep 2. PMID: 37683308; PMCID: PMC10560891.