Ellen Vandyck
Vedúci výskumu
Cvičenia na hlboké ohýbače krku sa ukázali ako úspešné pri liečbe nepohodlia krku a zlepšovaní jeho funkcie. Slabý výkon v kraniocervikálnom ohybovom teste súvisí s dysfunkciou hlbokých krčných ohýbačov. Ukázalo sa, že cvičenia na hlboké ohýbače krku prekonávajú iné druhy cvičení z hľadiska bolesti, postihnutia a rozsahu pohybu (ROM). Vďaka lokálnym analgetickým účinkom, ktoré môže mať u ľudí s bolesťami krku, je účinnou stratégiou na posilnenie osôb s ťažkosťami v oblasti krku.
Pre niektorých pacientov je však ťažké presne vykonávať tento typ cvičenia. Najmä doma, keď vás nemajú k dispozícii, aby ste ich viedli k selektívnej aktivácii hlbokých ohýbačov krku bez kompenzácie v iných svaloch. Autori tejto štúdie navrhli vykonávať krčné retrakčné cvičenia, pretože tie vytvárajú najväčšiu flexiu hornej krčnej chrbtice. Očakávali, že to povedie k väčšej aktivácii hlbokých ohýbačov krku ako cvičenia na ohýbanie krčnej chrbtice s nižšou záťažou. Preto sa tento prehľad hlbšie zaoberá krčnými retrakčnými cvičeniami pri bolestiach krku.
Bola vytvorená dvojramenná randomizovaná experimentálna štúdia pred testom a po teste s cieľom získať subjekty s bolesťou krku a indexom postihnutia krku vyšším ako 16 %. Hlavná intervencia pozostávala z cvičenia krčnej retrakcie. Tieto cviky sa vykonávali 3 minúty na jednu sériu, celkovo 3 série. Účastníci sedeli vo vzpriamenej polohe a jemne sami vyvíjali pretlak na konci rozsahu cvičenia krčnej retrakcie.
Kontrolná skupina vykonávala cvičenia kraniocervikálnej flexie v ľahu s ohnutými kolenami. Tieto cvičenia sa vykonávali s použitím zariadenia so spätnou väzbou na tlak. Použitie známych hodnôt 22, 24, 26, 28 a 30 mmHg.
Výsledkom záujmu bola hypoalgézia meraná pomocou algometrie merania prahu tlakovej bolesti. Hodnotilo sa to medzi okciputom a spinóznym výbežkom C2, ako aj na facetovom kĺbe C5-C6. Merania sa uskutočnili pred randomizáciou a bezprostredne po intervencii.
Do tejto štúdie bolo zaradených celkovo 20 účastníkov, ktorí boli randomizovaní do intervenčnej skupiny vykonávajúcej cvičenie na krčnú retrakciu alebo do kontrolnej skupiny, ktorá vykonávala cvičenie na hlbokú flexiu krku. Štatisticky významne sa líšili v 4-položkovom meradle intenzity bolesti na začiatku. Na začiatku sa nezistil žiadny štatisticky významný rozdiel v trvaní symptómov, avšak pri pohľade na priemerné trvanie bolo toto trvanie takmer dvojnásobné v skupine s krčnou retrakciou.
Analýza zistila významné účinky pred a po v primárnom výsledku prah bolesti pri tlaku v oboch skupinách. Okrem zlepšenia primárneho výsledku sa významné účinky pred a po liečbe pozorovali aj pri sekundárnych výsledkoch ROM krku, aktuálnej intenzite bolesti a lokalizácii symptómov. Štatisticky významný interakčný účinok bol pozorovaný aj pri ROM krku. Neboli pozorované žiadne skupinové účinky.
Autori uviedli, že v skupine, ktorá vykonávala krčné retrakčné cvičenia, došlo k väčšiemu zlepšeniu hypoalgézie a ROM krku. Platí to pri pohľade na zmenu v rámci skupiny. Napriek tomu nebol pozorovaný žiadny rozdiel medzi skupinami. Obe skupiny sa zlepšili, ale žiadna z intervencií nebola lepšia. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať tieto dve intervencie navzájom. Zmena v rámci skupiny sa preto nemá používať na hodnotenie účinnosti intervencií.
Analýza v rámci skupiny ukázala, že v oboch skupinách došlo k zlepšeniu intenzity a lokalizácie bolesti už pri jednom sedení trvajúcom 9 minút, takže sa zdá, že obe intervencie môžu byť prospešné.
Zistilo sa, že cvičenia na retrakciu krčnej chrbtice spôsobujú významný interakčný účinok pre ROM s veľkou veľkosťou účinku. Cvičenie krčnej retrakcie prinieslo väčšie percento zlepšenia s veľkou veľkosťou účinku (g = 1,259) v porovnaní s cvičením kraniocervikálnej flexie. Išlo o sekundárny výsledok a interpretácia tohto zistenia by sa mala ďalej skúmať.
Zdá sa, že je rozumné preskúmať účinok krčných retrakčných cvičení. Keď zatiahnete krk, automaticky ohnete aj hornú časť krčnej chrbtice, a tým použijete hlboké krčné svaly.
Autori však poukazujú na použitie retrakčných cvičení pri syndróme derangementu u osôb, ktoré preferujú smerovanie krčnej extenzie z McKenzieho metódy. Potom autori do metodiky zahrnuli pacientov so smerovou preferenciou extenzie. Uviedli však: "Keďže sa príznaky môžu počas procesu diagnostikovania syndrómu vykoľajenia meniť, potvrdenie syndrómu vykoľajenia nemožno zahrnúť do kritérií zaradenia pred zberom údajov a diagnóza sa musela stanoviť po ukončení zberu údajov." Je to problém, pretože do nej zaradia len tých, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú reagovať na liečbu. Samozrejme, potom je pravdepodobné, že budú lepšie vykonávať cviky krčnej retrakcie. Bolo by to ako vyhodnocovať nový test na roztrhnutie ACL, ale najprv vylúčiť všetkých, ktorí mali napríklad negatívny Lachmannov test.
V ideálnom prípade by sa malo v analýze podskupín otestovať, či na cvičenia s krčnou chrbticou reagujú lepšie ľudia.
Išlo o malú predbežnú predtestovú a posttestovú randomizovanú kontrolovanú štúdiu. Výsledky naznačili, že skupina vykonávajúca cviky na krčnú retrakciu by mohla mať potenciálne lepšie účinky v porovnaní so skupinou vykonávajúcou cviky na hlbokú flexiu krku. To však odrážalo zmeny v rámci skupiny v čase a nebolo cieľom štúdie. Zdá sa, že obe intervencie sú účinné pri zlepšovaní bolesti u ľudí s bolesťou krku.
Stiahnite si tento domáci cvičebný program ZDARMA pre svojich pacientov trpiacich bolesťami hlavy. Stačí ho vytlačiť a odovzdať im, aby mohli tieto cvičenia vykonávať doma.