Rôzne typy zranení si vyžadujú rôzne prístupy. Tento článok sa zaoberá klasifikáciou a rehabilitáciou zranení hamstringov.
Úvod
Klasifikácia svalových zranení v britskej atletike opisuje klasifikačný systém MRI s jasne definovanými anatomicky zameranými triedami na základe miesta a rozsahu zranenia. Macdonald a kol. spojili diagnózu špecifického svalového zranenia so zameraným rehabilitačným programom. Máte záujem dozvedieť sa viac o klasifikácii a rehabilitácii poranenia hamstringov? Čítajte ďalej!
Lokalizácia zranenia a rehabilitácia
1. Myofasciálne poranenia
Klinická prezentácia
Myofasciálne poranenia sa zvyčajne vyskytujú s náhlym alebo postupným nástupom bolesti zadnej časti stehna počas športových aktivít alebo po nich. Pri manuálnych svalových testoch môže byť prítomná bolesť, ale sila a ROM sú často zachované.
Proces hojenia
Hojenie prebieha prostredníctvom počiatočnej zápalovej reakcie, po ktorej nasleduje fibrotická fáza. Približne po 3 týždňoch dosiahne hojiace sa tkanivo jazvy maximálnu pevnosť.
Behové progresie
Beh sa dá pomerne rýchlo rozvinúť a môže byť podporený perorálnou analgéziou alebo manuálnou terapiou. Bežecké cvičenia predchádzajú behu vysokou rýchlosťou a možno v nich pokračovať v prípade stredne silnej bolesti (4-5/10 na VAS).
Progresie silového tréningu
Keďže kontraktilný prvok je neporušený, špecifické zaťaženie hamstringov nie je prioritné, ale dôraz by sa mal klásť na návrat k bežnému silovému tréningu športovca.
2. Poranenia svalov a šliach
Klinická prezentácia
K svalovo-šľachovým poraneniam zvyčajne dochádza náhle počas šprintu alebo skokov s vysokou rýchlosťou. Schopnosť svalov vytvárať silu je narušená, a preto sa pri manuálnom testovaní svalov môže prejaviť nedostatok sily spolu s bolesťou a zníženým rozsahom pohybu.
Proces hojenia
Hojenie tkanív trvá 4 až 8 týždňov, pretože sa syntetizuje kolagén typu 1, ktorý umožňuje regeneráciu myofibrálnych vlákien.
Behové progresie
Keď sa chôdza stane bezbolestnou, môže sa začať s bežeckými cvičeniami. V porovnaní s postupmi pri myofasciálnych poraneniach je postup o niečo konzervatívnejší. Bolesť by sa mala udržiavať pod hodnotou 3 z 10 na VAS) a so zlepšujúcou sa silou a ROM sa môže začať viac dynamických cvičení.
Progresie silového tréningu
Silový tréning by mal zahŕňať izometrické a excentrické cviky s dominantným postavením bedier a kolien. Na začiatku je predpísané cvičenie s vyšším objemom a nižšou záťažou s postupným zvyšovaním záťaže počas rehabilitácie, keď sa zlepší tolerancia tkaniva. Zvýšená záťaž je sprevádzaná znížením objemu silového tréningu, pretože sa zvyšuje intenzita/objem behu, aby sa dosiahli ciele založené na výkone. Vysokorýchlostný beh sa neodporúča bezprostredne alebo deň po náročnom silovom tréningu podkolenných šliach.
3. Intratendinózne poranenia
VEĽKÁ TROJKA - POKROČILÁ REHABILITÁCIA PORANENÍ HAMSTRINGOV, KVADRICEPSOV A LÝTKOVÝCH SVALOV A ŠLIACH
Odborník na rehabilitáciu a výkon Enda King odhaľuje svoje tajomstvá pri rehabilitácii 3 najčastejších zranení svalov a šliach
Klinická prezentácia
K poraneniam šliach, podobne ako k poraneniam svalov a šliach, dochádza pri náhlom vzniku a pôsobení veľkej sily. Pacient môže mať antalgickú chôdzu a výraznú stratu sily a ROM.
Proces hojenia
Hojenie šľachy prebieha pomalšie, pretože si vyžaduje syntézu kolagénu a remodeláciu.
Behové progresie
Kvôli pomalšej adaptácii šliach je potrebný dlhší čas na napredovanie v behu. Je potrebné postupné zvyšovanie objemu a intenzity tréningu s dostatočným časovým odstupom v každej fáze.
Progresie silového tréningu
Excentrické zaťaženie by sa malo oddialiť, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu hojiacej sa šľachy. Odporúča sa, aby tréningy boli od seba vzdialené 36-72 hodín, aby sa zabezpečila syntéza tkaniva a nie jeho degenerácia. V prípade proximálneho poranenia by sa mali začať cvičenia s dominanciou kolena pred cvičeniami s dominanciou bedrového kĺbu, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu proximálneho miesta poranenia, a neskôr sa môže prejsť na cvičenia s dominanciou bedrového kĺbu.
V prípade proximálneho intratendinózneho poranenia by sa mali začať cvičenia s dominantným kolenom namiesto cvičení s dominantným bokom, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu proximálneho miesta poranenia, a neskôr sa môže prejsť na cvičenia s dominantným bokom.
Návrat k plnému tréningu
Zložitosť testovania sa zvyšuje so zložitosťou zranenia. RTFT pri myofasciálnych poraneniach môže byť relatívne skorá a je založená na klinickom vyšetrení ROM, sily, palpačnej bolesti a Asklingovom H-teste spolu s úspešným priebehom behu bez zhoršenia. Svalovo-šľachové poranenia si vyžadujú rovnaké testovanie RTFT ako myofasciálne poranenia, ale mali by byť doplnené dôkladným hodnotením excentrického silového tréningu. V prípade zranení šliach by sa mala vykonať biomechanická analýza, aby sa porovnal čas kontaktu so zemou a dĺžka kroku s hodnotami pred zranením. Opakované vyšetrenie magnetickou rezonanciou môže byť užitočné na poskytnutie ďalších informácií o procese hojenia. Vo všetkých prípadoch by sa o RTFT malo rozhodnúť spoločne s trénerom a športovcom.
Dúfame, že sa vám toto čítanie o klasifikácii a rehabilitácii poranenia podkolennej šľachy páčilo!
Ellen
Odkaz
Macdonald a kol. (2019): https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31300391/
