Pri liečbe a prevencii migrény sa často odporúča cvičenie. Už v roku 2008 sa potvrdil preventívny účinok cvičenia na migrénu. Zistenia však nebolo možné zovšeobecniť z dôvodu rozdielov v diagnóze migrény, rozdielov vo výsledných ukazovateľoch a nedostatočnej analýzy štúdie. V roku 2019 sa v systematickom prehľade s metaanalýzou dospelo k záveru, že existujú stredne kvalitné dôkazy o tom, že cvičenie spôsobuje malé zníženie počtu dní migrény (priemerné zníženie o 0,6 ± 0,3 dňa migrény za mesiac) a spôsobuje zníženie intenzity bolesti o 20-54 %.
Aké sú však mechanizmy, ktoré sú základom účinkov cvičenia, a aký typ cvičenia by sa mal používať? Tento článok na blogu sumarizuje zistenia z prehľadu Barbera a kol. (2020).
Už v roku 2008 sa potvrdil preventívny účinok cvičenia na migrénu.
Aké sú základné mechanizmy cvičenia?
Navrhované mechanizmy, ktorými cvičenie môže zabrániť migréne, možno rozdeliť na biologické a psychologické mechanizmy. V rámci biologických mechanizmov sa navrhuje niekoľko ciest. Neurozápalový model je opísaný v prehľade od Irbyho a kol. (2016). Keďže migréna je charakterizovaná zvýšenou hladinou zápalových markerov (CRP), cytokínov (ako CGRP, substancia P) a adipocytokínov (ako TNF-a, IL-6), predpokladajú, že keďže je známe, že cvičenie má tlmivý účinok na zápalové látky, môže to mať vplyv aj na migrénu.
Úlohu môže zohrávať aj neurovaskulárna cesta, keďže migréna sa spája s vaskulárnymi abnormalitami, ako je endotelová dysfunkcia, zhoršená funkcia mozgových a periférnych ciev a zvýšené riziko hyperkoagulácie a zápalu. Autori sa odvolávajú na štúdiu, v ktorej cvičenie vyššej intenzity viedlo k významnému rozšíreniu retinálnych arteriol (ako meradlo mozgového prietoku krvi) a k zníženiu počtu dní migrény. Ďalšie možné vysvetlenie môže spočívať v zlepšení prahu bolesti prostredníctvom stresových hormónov a produkcie neuromodulátorov, ako sú endorfíny.
Niektoré psychologické mechanizmy o ktorých sa predpokladá, že sú základom vnímaného prínosu cvičenia, boli tiež preskúmané. Zaujímavé je, že v štúdii z roku 2017 sa zistilo, že popri znížení príznakov úzkosti pri cvičení došlo aj k zníženiu prozápalového cytokínu IL-12p70. Zdá sa, že úzkosť súvisí s týmto zápalovým cytokínom a že cvičenie tak môže mať biologický aj psychologický účinok na migrénu. Cvičenie môže pomôcť aj pri zlepšovaní psychosociálnych faktorov, ako sú sebaúčinnosť, miesto kontroly, očakávania a vnímanie.
Liečba bolesti hlavy v klinickej praxi
- Naučte sa diagnostikovať a liečiť najčastejšie typy bolesti hlavy
- Zistite, ako môže byť fyzioterapia účinná pre pacientov s bolesťami hlavy
- Akreditácia v Holandsku, Belgicku, Spojenom kráľovstve, USA, Austrálii a Nemecku
Existuje ideálny typ cvičenia?
Skúmali sa rôzne formy cvičenia, ale údaje nepoukazujú na jeden konkrétny typ cvičenia. Pri porovnaní vysoko intenzívneho tréningu (HIT) s miernym nepretržitým tréningom viedol HIT k výraznejšiemu zníženiu počtu dní s migrénou. Na druhej strane, ako sa ukázalo v metaanalýze z roku 2012, pozitívne účinky na migrénu a s ňou spojené zdravotné postihnutie môžu mať aj intervencie s nízkou záťažou, ako je napríklad joga. Zdá sa teda, že existuje veľa možností, ktoré môžete ponúknuť podľa preferencií pacienta.
Odkaz
