Laterálna epikondylalgia / tenisový lakeť | Diagnostika a liečba
Laterálna epikondylalgia / tenisový lakeť | Diagnostika a liečba
Úvod a epidemiológia
Laterálna epidondylalgia je častou sťažnosťou pacientov, ktorá sa bežne označuje ako tenisový lakeť(Pitzer a kol. 2014). Spojenie s názvom tenisový lakeť pre laterálnu epikondylalgiu (LE) je spôsobené tým, že toto ochorenie sa dlho spájalo s raketovými športmi a odhaduje sa, že u 10 - 50 % tenistov sa počas kariéry vyvinie LE(Van Hoofwegen a kol. 2010).
Predpokladá sa, že tenisový lakeť je dôsledkom nadmerného zaťaženia svalu extensor carpi radialis brevis (ECRB) opakovanou mikrotraumou, ktorá vedie k primárnej tendinóze svalu ECRB s alebo bez zapojenia svalu extensor digitorum communis (De Smedt a kol. 2007).
Termín epikondylitída bol časom spochybnený, pretože histologické štúdie nepreukázali v postihnutom tkanive zápalové bunky (makrofágy, lymfocyty a neutrofily). Tieto štúdie preukázali fibroblastické tkanivo a cievnu inváziu, ktoré viedli k termínu "tendinóza". To skôr definuje degeneratívny proces charakterizovaný množstvom fibroblastov, hyperpláziou ciev a neštruktúrovaným kolagénom (De Smedt et al. 2007).
Tichener a kol. (2013) uskutočnili rozsiahlu štúdiu prípadov a kontrol so 4998 pacientmi, ktorí boli retrospektívne vyšetrení na rizikové faktory vzniku LE.
Zistili, že patológia rotátorovej manžety (OR 4,95), De Quervainova choroba (OR 2,48), syndróm karpálneho tunela (OR 1,50), perorálna kortikosteroidná liečba (OR 1,68) a predchádzajúce fajčenie (OR 1,20) boli rizikové faktory spojené so vznikom tenisového lakťa. Diabetes, súčasné fajčenie, spúšťací prst, reumatoidná artritída, príjem alkoholu a obezita neboli spojené s LE.
Štúdia Sandersa a kol. (2015) zistili, že ročná incidencia LE sa v populácii USA časom znížila zo 4,5 na 1000 osôb v roku 2000 na 2,4 na 1000 osôb v roku 2012. Uvádzajú, že miera recidívy do dvoch rokov je až 8,5 % a v priebehu času zostáva konštantná. Podiel chirurgicky liečených prípadov do dvoch rokov sa strojnásobil z 1,1 % v roku 2000 na 3,2 % po roku 2009. Približne 1 z 10 pacientov s pretrvávajúcimi príznakmi po šiestich mesiacoch si vyžiadal operáciu.
V tejto štúdii bol priemerný vek diagnózy 47 ± 11 rokov s rovnakým rozdelením medzi pohlaviami. Najvyššiu incidenciu má veková skupina od 40 do 49 rokov, a to 7,8 na 1000 pacientov mužov a 10,2 na 1000 pacientov žien.
Najčastejšie uvádzanými profesiami boli kancelárski pracovníci/sekretárky, po ktorých nasledovali zdravotnícki pracovníci, väčšinou zdravotné sestry. Pravý lakeť bol postihnutý v 63 % (vs. 25 % vľavo), pričom 12 % pacientov malo postihnuté oba lakte. Na základe týchto údajov by sa dalo predpokladať, že dominantná ruka je postihnutá častejšie vzhľadom na skutočnosť, že podľa odhadov je 70-95 % svetovej populácie pravákov (Holder et al. 2001)
Pracovné obmedzenia boli hlásené u 16 % pacientov, pričom 4 % pacientov vynechali 1-12 týždňov práce.
V štúdii americkej armády bola miera výskytu LE 2,98 na 1000 osobo-rokov(Wolf a kol. 2010).
Ďalšia štúdia Leacha a kol. (1987) uvádza, že LE je 7-10-krát častejšia ako mediálna epikondylalgia.
Klinická prezentácia a vyšetrenie
U pacientov s epikondylalgiou sa najčastejšie vyskytuje bolesť lakťa. Hoci táto bolesť môže byť akútna v dôsledku úrazu alebo poranenia, je pravdepodobnejšie, že sa bude vyvíjať postupne.
Pacienti majú zvyčajne anamnézu opakovaného uchopovania a zaťažovania predlaktia(Orchard a kol. 2011). Bolesť je zvyčajne horšia pri aktivite a zmierňuje sa pri odpočinku a môže, ale nemusí vyžarovať po predlaktí pozdĺž svalov extenzorov zápästia (LE). Okrem toho môžu pacienti pociťovať slabosť v rukách a ťažkosti s prenášaním predmetov(Pitzer a kol. 2014).
Vyšetrenie
Pre dôkladné posúdenie a diferenciálnu diagnostiku by sa v oboch prípadoch mala vyšetriť krčná chrbtica, rameno, lakeť a zápästie. Okrem vylúčenia cervikálnej radikulopatie C5-C6 ako možnej konkurenčnej diagnózy sa zistilo, že poškodenie krku a ramena sú negatívnymi prognostickými faktormi pre zotavenie pri laterálnej epikondylalgii(Smidt et al. 2006). Pacienti s laterálnou epikondylalgiou majú citlivosť na začiatku ECRB, na laterálnom epikondyle alebo tesne distálne od neho. Hoci pacienti majú zvyčajne normálny rozsah pohybu, niektorí z nich môžu mať obmedzenú aktívnu extenziu lakťa v dôsledku laterálnej bolesti lakťa. Mierny opuch mäkkých tkanív nad začiatkom extenzorov nie je zriedkavý a niektorí pacienti majú plnosť v trojuholníku anconeus(Orchard et al. 2011).
Pozrite si nasledujúce videá, aby ste sa dozvedeli, ako tieto testy vykonávať:
POZRITE SI DVA 100% BEZPLATNÉ WEBINÁRE O BOLESTI RAMENA A BOLESTI ZÁPÄSTIA NA LAKŤOVEJ STRANE
