Kuboidný syndróm po vyvrtnutí bočného členka | Diagnostika a liečba

Kuboidný syndróm sa v literatúre označuje aj ako subluxovaný kuboid, uzamknutý kuboid, spadnutý kuboid, syndróm kuboidnej chyby, laterálna plantárna neuritída a peroneálny kuboidný syndróm(Patterson et al. 2006)

Patomechanizmus

Hypotéza kuboidného syndrómu je založená na anamnéze, skupinách príznakov a symptómov, diferenciálnej diagnóze, klinických skúsenostiach a samozrejme na mechanizme poranenia.  Predpokladá sa, že pri ťažkej počiatočnej inverznej traume dochádza k torzii medzi kuboidom a navikulárnou kosťou a klinovou kosťou, ako aj pätovou kosťou, ktorá ponecháva kuboid v relatívne supinovanej polohe.

Klinický obraz a vyšetrenie

Táto dispozícia zostáva bolestivá, najmä v oblasti kalkaneokuboidného kĺbu, zatiaľ čo citlivosť v oblasti laterálnych väzov členka ustupuje.
Pacienti vykazujú antalgickú chôdzu so zvýšenou bolesťou počas fázy odpichu a Ak bolesť umožňuje testovanie pohyblivosti, hra kĺbov chýba.

Vyšetrenie

Ako už bolo spomenuté, je potrebná diferenciálna diagnostika a prvým krokom pri posudzovaní podvrtnutia členka by malo byť vylúčenie zlomeniny pomocou Ottawských pravidiel pre členok.
Testovanie pohyblivosti stredných tarzov v supinácii a addukcii môže reprodukovať symptómy pacienta. Podľa Jennings et al. (2005), pronácia a abdukcia môžu tiež príležitostne vyvolať bolesť. Kuboid je jedinečný, pretože je to jediná kosť na chodidle, ktorá sa spája s tarzometatarzálnym kĺbom (Lisfrankov komplex) aj so stredným tarzálnym kĺbom (Chopartov kĺb) a je jedinou kosťou spájajúcou laterálny stĺp s priečnou plantárnou klenbou(Patterson et al. 2006). Preto má zmysel hodnotiť Lisfrankovu líniu aj Chopartovu líniu počas testovania pohyblivosti.

Okrem toho tí istí autori odporúčajú vykonať ďalšie funkčné testy vo forme zdvihov päty/špičky alebo skákania na jednej nohe. Tieto činnosti sú bežne ťažké alebo nemožné vykonávať z dôvodu bolesti.
Žiaľ, zdá sa, že rádiologické hodnotenie nemá pridanú hodnotu pri diagnostike kuboidného syndrómu(Mooney et al. 1994).

Jennings a kol. (2005) zhrnuli klinické zistenia takto:

Subjektívne zistenia

• Mechanizmus poranenia (plantárna flexia/inverzia)
• Lokalizácia bolesti (bočná časť chodidla/chodidlo)

Objektívne zistenia

• Bolesť pri palpácii kuboidu
• Pozitívne testovanie pohyblivosti stredných končatín (reprodukcia príznakov)
• Pozitívne vyšetrenie dorzálnej/plantárnej a/alebo plantárnej/dorzálnej pohyblivosti (bolesť)
• Antalgická chôdza (najvýraznejšia počas fázy odpichu)
• Manuálne svalové testy - rezistencia pri inverzii/verzii (bolesť a možná slabosť)
• Funkčné testovanie (zdvihnutie päty/špičky alebo testovanie skoku na jednej nohe) Diferenciálne diagnózy
• Rádiologické/zobrazovacie štúdie na vylúčenie iných patológií

5 ZÁKLADNÝCH MOBILIZAČNÝCH/MANIPULAČNÝCH TECHNÍK, KTORÉ BY MAL OVLÁDAŤ KAŽDÝ FYZIOTERAPEUT

• • Názov*
• • E-mail*

Δ

Liečba

V literatúre je popísaná technika repozičnej manipulácie do relatívnej pronácie. Uvádza sa, že po manipulácii boli pacienti nasledujúci deň bez bolesti a mohli sa vrátiť k svojej činnosti.

Manipulácia s polohou

Pacient leží na chrbte s vystretými nohami a chodidlom visiacim cez okraj lavice.
Postavíte sa mediálne k chodidlu a položíte hypothenar heteronómnej ruky na laterálnu a plantárnu stranu kuboidu tesne proximálne k báze piateho metatarzu.
Hypothenar druhej ruky je umiestnený dorzálne a mediálne na kuboide, ktorý je laterálne a proximálne od línie medzi tretím a štvrtým prstom.
V tejto polohe tvoria predlaktia rovnú líniu. Po zložení rúk k sebe pacient vykoná aktívnu maximálnu dorzálnu flexiu, ktorá predpaží kuboid v submaximálnej everzii.
Vytvorte kompresiu cez lakte a zvýšte predpätie v pronačnom smere.
Požiadajte pacienta, aby uvoľnil chodidlo a vykonal pronačný švih oboma lakťami v kombinácii s kompresným impulzom oboch hypothenárov.
Potom nohu pomaly pustite.

Manipulácia s kuboidným bičom

Ďalšia technika, ktorú opísali Jennings a kol. (2005) je manipulácia s kockovým bičom:

Manipulácia s kuboidom sa vykonáva s pacientom v polohe na chrbte, pričom sa začína s kolenom ohnutým na 70° a členkom v neutrálnej polohe (A). Koleno je potom pasívne vystreté, zatiaľ čo členok je plantárne ohnutý s miernou supináciou subtalárneho kĺbu (B).
Táto technika je podrobne znázornená aj v našej aplikácii Manuálna terapia.

Ostatné metódy konzervatívnej liečby vrátane rôznych terapeutických modalít, terapeutického cvičenia, tapingu nízkej oblúkovej klenby a vypchávok sú doplnkom techník manipulácie s kuboidmi(Patterson et al. 2006).

Odkazy

Jennings, J., & Davies, G. J. (2005). Liečba kuboidného syndrómu sekundárneho pri vyvrtnutí laterálneho členka: súbor prípadov. Journal of orthopaedic & sports physical therapy, 35(7), 409-415.

Marshall, P. a Hamilton, W. G. (1992). Kuboidná subluxácia u baletných tanečníkov. The american journal of sports medicine, 20(2), 169-175.

Mooney, M. a Maffey-Ward, L. (1994). Kuboidné plantárne a dorzálne subluxácie: hodnotenie a liečba. Journal of Orthopaedic & Sports Physical Therapy, 20(4), 220-226.

Newell, S. G., & Woodle, A. (1981). Kuboidný syndróm. The Physician and Sportsmedicine, 9(4), 71-76.

Patterson, S. M. (2006). Kuboidný syndróm: prehľad literatúry. Journal of Sports Science & Medicine, 5(4), 597.