Všeobecne sa môže objaviť na ktorejkoľvek časti hlavy
Časté: frontálne, retroorbitálne, okcipitálne, temporálne

Profil pacienta

• Ženy > muži
• Všetky vekové kategórie
• 15-20 % všetkých recidivujúcich bolestí hlavy je cervikogénnych

Patofyziológia

Spúšťač

• Stres
• Trvalé polohy (spánok, sedenie)
• Pohyby do bolestivého smeru: napr. rotácia - extenzia

Príčina

• Krčná dysfunkcia
• Konvergencia nervov N. Trigeminus a spinálnych nervov horných segmentov krčnej chrbtice. Podráždenie štruktúr inervovaných prvými tromi krčnými miechovými nervami (svaly, platničky, vertebrálne artérie, vnútorná krčná artéria, fasety)
• Presná identifikácia postihnutej štruktúry spôsobujúcej bolesť hlavy nie je možná vzhľadom na tesnú blízkosť trojklanného nervu.
• V etiológii môžu zohrávať významnú úlohu prispievajúce faktory: Narušený spánok, stres, psychologické faktory, strava, alergie atď.

Mechanizmy bolesti

• Mechanické nociceptívne: Závislosť od pohybu, špecifický smer, charakteristika zapnuté/vypnuté
• Ischemická nociceptívna: Bolesť vyvolaná počas dlhodobých statických polôh
• Maladaptívna centrálna senzibilizácia: Faktory ovplyvňujúce vnímanie bolesti
• Výkon motora: Zmena svalového tonusu a pohybu

Kurz

Bolesti hlavy predchádza bolesť krku. Trvanie bolestivého obdobia sa pohybuje od hodín až po dni. Zlepšenie príznakov do 3 mesiacov po ukončení liečby. Stredná až dobrá účinnosť

História

Anamnéza je rôzna (zvyčajne dlhá), trauma hlavy/chrbtice (WAD, pád) v anamnéze4, bolesť krku predchádzajúca bolesti hlavy, pacient opisuje posturálnu záťaž počas ADL, ale často nevie opísať konkrétny spúšťač (< 50 %), iné zhodné typy bolesti hlavy, bolesť sa postupne zhoršovala + iné (migréne podobné) príznaky

• Jednostranná/obojstranná s dominantnou stranou: bolesť sa nemení na strany
• Hryzenie, pulzovanie, pulzovanie
• Úzky pás okolo hlavy
• Obmedzený ROM v oblasti C chrbtice: najmä vysoká rotácia krčnej chrbtice
• Vyžarujúca bolesť: prenesená bolesť
• Nie ostré streľby
• Stredne ťažké až ťažké
• Začína na krku
• Môže mať príznaky podobné migréne: nevoľnosť, svetloplachosť, závraty atď.

Fyzikálne vyšetrenie

Kontrola
Kranio-cervikálny uhol (línia od spinálneho výbežku C7 po tragus ucha) je <51° (normálne): Ø 44,5 % v symptomatickej populácii (± 2,3 SD)

Aktívna skúška
Kvalitatívne aj kvantitatívne hodnotenie pohybu

Funkčné hodnotenie
Pacient je schopný predviesť provokujúce pohyby

Špeciálne testovanie

Neurologické
žiadne abnormálne nálezy

Pasívna skúška
PPIVM a PPAVM C0-C2: lokálna stuhnutosť pri rotácii/extenzii centrálne a laterálne; možný ochranný svalový kŕč až po CTJ

Ďalšie testovanie
CCFT, koordinácia očí a hlavy

Diferenciálna diagnostika

1. Bolesť hlavy tenzného typu
2. Migréna
3. Meningitída
4. Kraniálna arteritída
5. Subarachnoidálne krvácanie
6. Nádor
7. Zlom

Stratégia

Začnite so vzdelávaním pacientov. Manuálne zásahy v oblasti C chrbtice, nácvik motorickej kontroly, naťahovanie a posilňovanie krčných svalov, ako aj eliminácia faktorov, ktoré k tomu prispievajú.Cieľ: Zníženie bolesti, zlepšenie funkcie, prispôsobenie ADL a odstránenie možných faktorov, ktoré k tomu prispievajú.

Intervencie

Pacient musí pochopiť príčinu a zdroj bolesti, aby porozumel svojej situácii a stratégii liečby.

Zníženie prispievajúcich faktorov: Úpravy životného štýlu

Stres: Relaxačné cvičenia, vytrvalostný tréning 3-4x týždenne ako súčasť hobby

Spánok: Sledovanie spánkových cyklov a prispôsobenie sa: dostatočný počet hodín, pravidelný režim

Ergonómia práce: Prispôsobenie pracovného miesta a každodenných úloh

Strava: Konzultácie s dietológom s cieľom prispôsobiť stravovacie návyky

Mobilizácia / manipulácia s C/T chrbticou

Cvičenia na hlboké ohýbače krku, všeobecné posilňovanie hornej štvrtiny, strečing

Denník bolesti hlavy: Získajte individuálny pohľad na súvislosť medzi bolesťou hlavy a konkrétnymi činnosťami

1. Antonaci, F., Bono, G., & Chimento, P. (2006). Diagnostika cervikogénnej bolesti hlavy. J Headache Pain, 7(3), 145-148. doi:10.1007/s10194-006- 0277-3
2. Bogduk, N. (2001). Cervikogénna bolesť hlavy: anatomický základ a patofyziologické mechanizmy. Curr Pain Headache Rep, 5(4), 382-386.
3. Fredriksen, T. A., Antonaci, F., & Sjaastad, O. (2015). Cervikogénna bolesť hlavy: príliš dôležitá na to, aby sa nediagnostikovala. J Headache Pain, 16(1), 6. doi:10.1186/1129-2377-16- 6
4. Frese, A., Schilgen, M., Husstedt, I. W., & Evers, S. (2003). [Patofyziológia a klinické prejavy cervikogénnej bolesti hlavy]. Schmerz, 17(2), 125-130. doi:10.1007/s00482-002- 0194-6
5. Piekarz, H. v. (2011). Zervikogener Kopfschmerz. In P. Westerhuis, R. Wiesner (Eds.), Klinische Muster in der Manuellen Medizin (Vol. 2, pp. 269-279). Stuttgard: Thieme Verlag.
6. Sargent, J. D., Baumel, B., Peters, K., Diamond, S., Saper, J. R., Eisner, L. S.; Solbach, P. (1988). Prerušenie záchvatu migrény: naproxén sodný proti ergotamínu a kofeínu. Headache, 28(4), 263-266.Stovner, L. J., Zwart, J. A., Hagen, K., Terwindt, G. M., & Pascual, J. (2006). Epidemiológia bolesti hlavy v Európe. Eur J Neurol, 13(4), 333-345. doi:10.1111/j.1468-1331.2006.01184.x