Úvod

Svaly gastrocnemius a soleus sú dôležité štruktúry pri lokomócii, pretože ich šľachy absorbujú maximálne sily počas chôdze a behu. So znižujúcou sa dorzálnou flexiou členka sa zvyšujú maximálne sily, ktoré musia absorbovať svaly lýtka. Predpokladá sa, že táto zvýšená záťaž prispieva k vzniku achilovej tendinopatie, keďže znížená dorzálna flexia členka je spojená s 2,5-3,6-krát vyšším rizikom vzniku achilovej tendinopatie. Bežnou intervenciou používanou na zlepšenie dorzálnej flexie členka je používanie excentrických cvičení, pretože sa predpokladá, že to môže spôsobiť predĺženie muskulotendinózneho spojenia. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či excentrické cvičenia zvyšujú dorziflexiu členka.

Metódy

Do tejto prospektívnej štúdie boli zaradení mladí zdraví futbalisti (vo veku 14-21 rokov) so zníženou dorzálnou flexiou členka. Znížená dorzálna flexia členka bola definovaná ako vzdialenosť ≤ 10 cm od nohy k stene počas výpadového testu (WBLT) alebo flexibilita svalov soleus alebo gastrocnemius ≤ 34°. Účastníci boli vybraní z mládežníckych oddielov dvoch holandských profesionálnych prvoligových futbalových klubov.

Intervenčná skupina vykonávala okrem bežného tréningového režimu 12 týždňov strečingové a excentrické cvičenia. Všetci hráči intervenčnej skupiny dostali pokyn vykonávať excentrické cvičenia trikrát týždenne počas 12 týždňov. Záťaž sa postupne zvyšovala každý týždeň približne o 20 %, aby sa predišlo preťaženiu, pričom sa začínalo na dvojnásobku štyroch opakovaní. Sety excentrických cvikov na lýtkové svaly sa počas prvých štyroch týždňov opakovali dvakrát, pričom v prvom týždni sa vykonali 4 opakovania a každý týždeň sa počet opakovaní zvyšoval o 2. V piatom až jedenástom týždni sa sady opakovali trikrát, pričom sa začínalo so 7 opakovaniami a každý týždeň sa počet opakovaní zvyšoval o jedno. V dvanástom týždni boli vykonané tri série po 15 opakovaní. Strečingové cvičenia sa opakovali trikrát po dobu 30 s pre rizikovú nohu. Kontrolná skupina sa zúčastňovala na pravidelnom tréningu len 4-krát týždenne v priemernom trvaní 2 hodiny.

Výsledky

Zvyšujú excentrické cvičenia dorziflexiu členka? Priemerná dorzálna flexia členka sa v intervenčnej skupine zlepšila zo 7,1 (± 1,8) na 7,4 (± 2,4) cm (p = 0,381). V kontrolnej skupine sa priemerná dorzálna flexia zlepšila zo 6,1 (± 2,1) na 8,2 (± 2,9) cm (p < 0,001). Dorzálna flexia sa tak štatisticky zlepšila len v kontrolnej skupine, ktorá nevykonávala všetky predlžovacie a posilňovacie cvičenia.

Priemerná flexibilita svalu soleus sa v intervenčnej skupine zlepšila z 31,0° (± 1,7°) na 32,5° (± 3,3°) stupňov (p = 0,075), zatiaľ čo v kontrolnej skupine sa zistilo štatisticky významné zlepšenie z 28,3° (± 3,4°) na 33,6° (± 4,7°) (p < 0,001). Rovnaké zistenie možno pozorovať aj pri zmene flexibility gastrocnemiusu, kde kontrolná skupina dosiahla štatisticky významnú zmenu flexibility svalu z 28,3° (± 4,4°) na 31,2° (± 5,6°); (p = 0,004), zatiaľ čo intervenčná skupina zaznamenala nesignifikantnú zmenu z 29,8° (± 3,0°) na 31,0° (± 3,5°); (p = 0,188).

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa teda zdá, že excentrické cvičenia v kombinácii s naťahovaním nezlepšujú dorziflexiu členka. BUM...

Otázky a myšlienky

Hoci bola štúdia dobre navrhnutá, pri skúmaní týchto výsledkov treba mať na pamäti niektoré aspekty. Intervenčná a kontrolná skupina boli vybrané z dvoch rôznych futbalových klubov. Hoci kluby pokračovali v pravidelnom tréningovom režime, tréningové postupy sa mohli v oboch kluboch veľmi líšiť. Táto premenná nebola pri meraniach kontrolovaná. Ďalším dôležitým faktorom je, že merania pružnosti lýtkových svalov sa uskutočnili týždeň po začiatku futbalovej sezóny oboch tímov. Všetci vieme, že na začiatku novej sezóny sa nezriedka vyskytuje bolesť svalov a napätie, a preto mohli byť merania vykonané na konci prvého tréningového týždňa ľahko ovplyvnené touto skutočnosťou. Táto štúdia trvala 12 týždňov, čo nemuselo stačiť na to, aby sa po predlžovacích cvičeniach prejavili zmeny vo vlastnostiach tkaniva, pretože sa predpokladá, že zmeny sa najprv prejavia na senzorickej úrovni a skutočné zmeny vlastností tkaniva sa prejavia až v dlhodobom horizonte.

Hovorte so mnou ako so šprtom

Merania získané v tejto štúdii vykazovali vynikajúcu inter- a intraraterálnu spoľahlivosť. Zmena v dorzálnej flexii prekročila minimálnu zistiteľnú zmenu, a tak odrážala skutočné zlepšenie v kontrolnej skupine. To neplatilo pre flexibilitu svalov soleus a gastrocnemius, kde zmeny zostali v rámci chyby merania, a preto ich nemožno priradiť k skutočným zmenám.

Dôležitým obmedzením tejto štúdie je, že nebol vykonaný výpočet veľkosti vzorky. Namiesto toho sa autori rozhodli zahrnúť 100 zdravých futbalistov bez toho, aby si položili otázku, či to bude stačiť na dosiahnutie dostatočnej štatistickej sily. Pri nahliadnutí do protokolu tejto štúdie je zrejmé, že zmena dorziflexie členka nebola primárnym meraním výsledku a okrem excentrických a strečingových cvičení sa mohli vykonávať aj iné typy cvičení. To môže znamenať, že pozorovaná zmena nemusí plne odrážať účinok samotných excentrických cvičení a strečingu, ako to bolo opísané v tomto článku, a preto by ste mali zostať kritickí pri interpretácii týchto výsledkov.

Posolstvá na cestu domov

12-týždňový program predlžovacích cvičení nezlepšuje dorzálnu flexiu členka u mladých futbalistov.

Dvanásťtýždňové trvanie nemuselo byť dostatočné na to, aby sa prejavili štrukturálne zmeny tkaniva.

12-týždňové excentrické cvičenia lýtkových svalov nemusia byť prevenciou poranení Achillovej šľachy.

Odkaz

Lagas, I. F., Meuffels, D. E., Visser, E., Groot, F. P., Reijman, M., Verhaar, J. A., & de Vos, R. J. (2021). Účinky excentrických cvičení na zlepšenie dorziflexie členka u futbalistov. BMC Musculoskeletal Disorders, 22(1), 485.